Spojenie národného sebavedomia so slovanským, s celoslovanským nie je v dnešnej globalizačnej dobe zanedbateľné. V tomto poznaní utvrdzuje už deviate medzinárodné fórum esejí Slovensko – Európa a svet. Jeho plodom je dvojkniha esejí a reflexií popredných autorov, medzi nimi o. i. aj aktívnych matičiarov – prof. Milana Čiča a Dr. Júliusa Lomenčíka.
Je tam aj najvýznamnejší prozaik pomináčovského obdobia, ktorý sa pretavil z autora próz na plodného esejistu a prenikavého kritického glosátora slovenského pohybu, literárnych a neliterárnych súvislostí –, Ján Tužinský.
Platformy, ktoré by spájali vo vzájomnom uvažovaní slovanských autorov, sú ojedinelé a teda vzácne. V deviatej dvojknihe sledujeme slovanské uvažovania od Prahy až po Minsk. Bieloruský príspevok o Maximovi Bahdanovičovi približuje rozmer východoslovanstva a národovca, ktorý je dodnes v Bielorusku inšpirátorom. Pri tej záľahe písania o Bielorusku je každý normálny text o tejto slovanskej krajine mimoriadne osviežujúci a rozširuje obzor za hranice terajšej mediálnej dominancie na Slovensku.
Hovoriť o slovanských súvislostiach, udržať dlhodobo aktivitu jedinej národnej organizácie zameranej na medzinárodnú slovanskú spoluprácu, každý rok vydať súbor esejí je podnetné pre slovenské a zrejme osobitne matičné publikum aj v širších súvislostiach. Práve tento rozmer uvažovania o slovanstve a Slovanoch umožňuje zreteľne oddeliť akcienosné od tradicionalistického, demonštrovať schopnosť nového formovania jazyka, a tým aj myslenia. Veď nemálo štátov vzniklo v tejto časti Európy práve na základe aktivít slovansky orientovaných predstaviteľov.
Tradícia slovanstva a európska prináležitosť je aj dnes silná pri formovaní nových národných štátov a ich novej spoločnosti. Je to proces v pohybe. Je rozšírením obzoru, ak sa na všetky témy diskutuje tak z hľadiska ústavnosti a štátoprávnosti (esej prof. M. Čiča) alebo geopolitiky (P. Janík) či kritického pohľadu na všeslovanský pesimizmus (K. Sýs). Nezanedbateľné je, že uvažovanie na slovanskú tému a všeslovanskú vzájomnosť priamo podporil prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Samozrejme, pohľad na chýbajúcich autorov povedzme z takej dôležitej Ukrajiny či z Poľska, zo Srbska alebo z Chorvátska ukazuje zreteľne možnosti na ceste od tohtoročnej májovej prezentácie do desiateho ročníka aktivít jediného národného fóra zameraného na výlučne slovanstvo.
(ddk)