Združenie Slovanov

Spojenie národného sebavedomia so slovanským, s celoslovanským nie je v dnešnej globalizačnej dobe zanedbateľné. V tomto poznaní utvrdzuje už deviate medzinárodné fórum esejí Slovensko – Európa a svet. Jeho plodom je dvojkniha esejí a reflexií popredných autorov, medzi nimi o. i. aj aktívnych matičiarov – prof. Milana Čiča a Dr. Júliusa Lomenčíka.

Je tam aj najvýznamnejší prozaik pomináčovského obdobia, ktorý sa pretavil z autora próz na plodného esejistu a prenikavého kritického glosátora slovenského pohybu, literárnych a neliterárnych súvislostí –, Ján Tužinský.

Platformy, ktoré by spájali vo vzájomnom uvažovaní slovanských autorov, sú ojedinelé a teda vzácne. V deviatej dvojknihe sledujeme slovanské uvažovania od Prahy až po Minsk. Bieloruský príspevok o Maximovi Bahdanovičovi približuje rozmer východoslovanstva a národovca, ktorý je dodnes v Bielorusku inšpirátorom. Pri tej záľahe písania o Bielorusku je každý normálny text o tejto slovanskej krajine mimoriadne osviežujúci a rozširuje obzor za hranice terajšej mediálnej dominancie na Slovensku.

Hovoriť o slovanských súvislostiach, udržať dlhodobo aktivitu jedinej národnej organizácie zameranej na medzinárodnú slovanskú spoluprácu, každý rok vydať súbor esejí je podnetné pre slovenské a zrejme osobitne matičné publikum aj v širších súvislostiach. Práve tento rozmer uvažovania o slovanstve a Slovanoch umožňuje zreteľne oddeliť akcienosné od tradicionalistického, demonštrovať schopnosť nového formovania jazyka, a tým aj myslenia. Veď nemálo štátov vzniklo v tejto časti Európy práve na základe aktivít slovansky orientovaných predstaviteľov.

Tradícia slovanstva a európska prináležitosť je aj dnes silná pri formovaní nových národných štátov a ich novej spoločnosti. Je to proces v pohybe. Je rozšírením obzoru, ak sa na všetky témy diskutuje tak z hľadiska ústavnosti a štátoprávnosti (esej prof. M. Čiča) alebo geopolitiky (P. Janík) či kritického pohľadu na všeslovanský pesimizmus (K. Sýs). Nezanedbateľné je, že uvažovanie na slovanskú tému a všeslovanskú vzájomnosť priamo podporil prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Samozrejme, pohľad na chýbajúcich autorov povedzme z takej dôležitej Ukrajiny či z Poľska, zo Srbska alebo z Chorvátska ukazuje zreteľne možnosti na ceste od tohtoročnej májovej prezentácie do desiateho ročníka aktivít jediného národného fóra zameraného na výlučne slovanstvo.

(ddk)



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.