POZNÁMKA
Jozef HAJSTER
Novým predsedom SDKÚ-DS sa stal Pavol Frešo. Prekvapujúco porazil Luciu Žitňanskú, ktorá v parlamentných voľbách získala najviac – až vyše 103 tisíc preferenčných hlasov. Zaujímavosťou je, že neprijala Frešovu ponuku byť 1. podpredsedníčkou strany. Asi zostala urazená.
Funkciu podpredsedníčky odmietla aj preto, lebo si veľmi dobre uvedomovala, že jej predstava o fungovaní a budúcnosti strany je v porovnaní s novozvoleným predsedom odlišná. Je označovaná za mestský a intelektuálny typ, kým Frešo za ľudový, čo by bol nepochybne problém, pokiaľ ide o štýl politiky. Musela by sa prispôsobiť, lebo v opačnom prípade by medzi mini boli trenice. Jednoducho povedané, je z iného cesta a tak ako v manželstve, ani na politickej scéne to v takýchto prípadoch zvyčajne nefunguje dobre. Takto si zachovala svoju politickú aj ľudskú integritu a v prípade neúspechu Freša bude k dispozícii ako alternatíva.
Obaja sa zhodovali v zdôrazňovaní potreby viac počúvať voličov. To, že to tak nebolo, bola podľa nich hlavná príčina pádu SDKÚ-DS. Žitňanská však odmietla „hľadanie nového mesiáša či nového Dzurindu“, pretože podľa nej je iná doba a tak to teraz už nefunguje. Práve tento bod je zrejme kľúčový pre vysvetlenie jej odmietnutia byť podpredsedníčkou pod Frešom, pretože ten zrejme dzurindovským mesiášom podľa všetkého chce byť. Dôkazom je jeho predstava o „ľudovej politike“ a „modernej ľudovej strane“, ktorou by pod jeho vedením strana mala byť. Pritom sa odvolával na začiatky, keď bol podľa neho Dzurinda „prototypom ľudového politika“. K odklonu od „ľudovej politiky“ došlo podľa neho vtedy, keď sa Dzurinda po splnení veľkých úloh, čo bol vstup do európskych a euroatlantických štruktúr, prestal zaoberať „každodennými problémami“.
„Ľudia uveria SDKÚ-DS vtedy, ak bude riešiť každodenné problémy. To je základ,“ povedal. Preto musí mať podľa neho strana „zrozumiteľnú programovú a personálnu ponuku, ktorá bude dôveryhodná a ktorej ľudia uveria“. Dôraz pritom kladie na komunikáciu.
Frešo mohol správnosť svojej predstavy dokladovať aj tým, že to už dokázal v praxi, keď bol zvolený za bratislavského župana. Pokiaľ ide o obsah politiky, dôraz kladie na podporu živnostníkov, v ktorých vidí vrstvu schopnú absorbovať nezamestnaných a ponúknuť riešenia pre absolventov škôl. Chce pritom odbyrokratizovať nielen zakladanie živností, ale aj ich fungovanie týkajúce sa daní a uľahčiť podmienky pre všetkých, ktorí chcú ísť vlastnou cestou ako podnikatelia. Slabý štát by mal byť podľa neho priateľsky naklonený ľuďom, ktorí sa živia vlastnou prácou, pričom do popredia kladie, tak ako to bolo v SDKÚ-DS aj doteraz, podporu strednej vrstvy. Štát by mal byť však podľa neho silný v oblasti zdravia a bezpečnosti. Keďže chce zastupovať záujmy strednej triedy, v čom je kontinuita s dzurindovskou líniou, tak obsahové mantinely svojej „ľudovej politiky“ má jasne nastavené. Otázkou však je, či je, prípadne do akej miery, stredná trieda na Slovensku ľudovou vrstvou. Na druhej strane sa najmä pred voľbami predsedu pripojil k matičným aktivitám. Bratislavský samosprávny kraj podporil celonárodnú Púť na Devín a prezradil záujem vystavať pod devínskym bralom historickú baziliku kráľa Rastica – na mieste, kde stála v časoch príchodu sv. Cyrila a Metoda medzi Slovákov.
Frešo nemá ľahkú úlohu, pretože dôvera voličov je silno otrasená, čo dokumentovali aj výsledky dvoch povolebných prieskumov, podľa ktorých by sa frešovci nedostali do parlamentu, pretože podľa jedného by získali len necelé štyri percentá a v druhom 4,8 percenta hlasov.