Živá a potrebná priorita
Peter JÁNOŠÍK
Začal sa nový školský rok, v ktorom počet všetkých študentov dosiahol takmer 700 000. Z demografického hľadiska je dôležité, že do školských lavíc zasadlo 54 000 prváčikov, čo sa vidí na 5,5-miliónovú krajinu málo. Znamená to, že na sto obyvateľov (asi päťdesiat manželstiev) pripadá jeden prváčik.
Vzaté štatisticky, po odrátaní detí, mladistvých a seniorov z dvadsiatich piatich rodín „dodala“ do školy prváčika iba jedna. Z tejto nelichotivej kvantity ťažko vznikne lichotivá kvalita, teda koľko žiačikov sa ukáže talentovaných, nadpriemerných. A najmä takých štát potrebuje, či už ide o otázky kultúry, športu, vedy, techniky, ekonomiky, celospoločenského rozvoja.
Slovenská spoločnosť sa za ostatných desať rokov výrazne zmenila. Zmenil sa štýl života, rodina, spôsob uvažovania dospelých i detí, poznamenala nás ekonomická kríza a jej dosah v podobe obavy o budúcnosť a zamestnanie. To všetko vplýva na to, ako rodičia, deti a mladí ľudia pristupujú k vzdelávaniu a školstvu. Teraz je čas sa nad touto zmenou zamyslieť a formulovať jasnú a zreteľnú víziu toho, ako má slovenský vzdelávací systém, ak sa má s týmito zmenami vyrovnať, vyzerať v horizonte najmenej jednej generácie, aký význam má mať pre kvalitu života a konkurencieschopnosť Slovenskej republiky. Ani u nás už neprebieha vzdelávanie iba v škole.
Časy, keď škola bývala hlavným zdrojom vedomostí a porozumenia svetu, sú nenávratne preč a mladí ľudia často sami priznávajú, že škola je pre nich najmä miestom, kde sa stretávajú so svojimi vrstovníkmi, a že viac času ako v škole strávia na internete a pri televízii. Veľká časť žiakov súčasných škôl bude pracovať v povolaniach, ktoré dnes ešte neexistujú, a aj dospelí si začínajú uvedomovať, že mnoho z toho, čo v praktickom živote skutočne potrebujú a využívajú, sa nenaučili v škole. To všetko sú trendy, ktoré sa zrýchľujú a na ktoré treba v záujme budúcnosti našich detí reagovať. Európska stratégia pre mládež (EU Youth Strategy) je stratégiou pre mládež na úrovni EÚ na obdobie deviatich rokov (2010 – 2018), ktorej cieľom je investovať do mladých ľudí a posilňovať ich pozíciu, a to utváraním ďalších príležitostí v oblasti vzdelávania a pracovného uplatnenia a posilnením vzájomnej solidarity medzi spoločnosťou a mladými ľuďmi. Predovšetkým by mala byť zabezpečená v podstate rovnaká kvalita výučby pre všetky deti a mal by sa v nich prebúdzať väčší záujem o matematiku a technické odbory.
Pritom štát musí školám pomáhať, nie ich iba kontrolovať. Učiteľstvo bolo kedysi viac rešpektovaným a ceneným povolaním ako dnes. Školstvo a priori závisí od osobnosti učiteľa a od jeho pedagogických schopností. Práve tí zanietení vedia vštepiť žiakom najviac vedomostí. Dnes je vzdelanie prioritou – nie iba deklarovanou. O to viac živou a potrebnou.