POZNÁMKA
Eva ZELENAYOVÁ
Na eufóriu noci z 31. decembra na 1. januára 1993 na bratislavskom esenpečku sa nedá zabudnúť. Príhovory politikov a modlitba za Slovensko ako v tú noc sa už neopakovali. Dosiahli sme samostatnosť, ktorú nie každý pochopil, že ide o dar na rozvoj vlastnej identity. Prvý január je aj kresťanským sviatkom Panny Márie Bohorodičky a Novým rokom.
Slováci by si ho však mali pripomínať aj ako deň vzniku SR. Je totiž štátnym sviatkom. Je preto nepochopiteľné, ak na slávnostnej novoročnej omši v bratislavskej katedrále s celebrantom arcibiskupom a za účasti prezidenta republiky sa nepripomenie deň vzniku štátu. Tým skôr, že na Slovensku nikdy nedošlo ku konfliktu medzi slovenskou a náboženskou identitou. Potom nemôže prekvapiť, keď ľavicová vláda navrhne zrušiť sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Z jednej aj druhej strany ide o hrubé ignorantstvo a nijaký dôvod nemôže ospravedlniť prešľapy triviálneho charakteru.
Deň ústavy je ďalší sviatok, ktorý by mal padnúť za obeť hospodárskej kríze. Tento sviatok už atakovala bývalá vláda, keď vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík zrušil deň otvorených dverí v NR SR 1. septembra a presunul ho na 17. novembra. Kým 1. septembra televízie prinášali zábery z parlamentu a nemohli obísť fakt, že si pripomíname deň Ústavy SR, po zásahu liberálov zostal prvý september hluchým štátnym sviatkom.
Ďalšie dva štátne sviatky – SNP a 17. november – sú spoločnosťou protichodne vnímané. Kým na hodnotení SNP sa dosiaľ historici nezjednotili, 17. november nemal výlučne národný charakter. Padol komunistický blok. Takže aké sviatky národy oslavujú? Zvyčajne dni nezávislosti. Na Slovensku ostatný príbeh za nezávislosť vyústil do prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Nedostal sa medzi štátne sviatky, ba ani medzi dni pracovného pokoja. V kalendári ho nič nepripomína. Prijatie deklarácie o zvrchovanosti malo podobný osud ako prijatie ústavy. Rovnako ako proti zvrchovanosti i proti ústave hlasovali len poslanci za KDH. Zdržali sa poslanci maďarskej národnosti. Odmietanie aktov súvisiacich s národnou svojbytnosťou býva vo svete raritou. Vyznieva, akoby sa dieťa odmietalo stať dospelým človekom, nehovoriac o prevzatie zodpovednosti za vlastnú existenciu. Pritom práve od politikov za KDH najčastejšie počuť slová o politickej zodpovednosti. Žiaľ, len slová.
Neoliberalizmus nepriaznivo vkročil do národno-emancipačného procesu Slovákov, ktorý akoby na niekoľko storočí po zániku Veľkej Moravy zostal v umelom spánku. Ak si nedokážeme v chráme 1. januára pripomenúť výročie vzniku štátu, ak vláda navrhne zrušiť sviatok patrónky Slovenska, máme sa nad čím zamýšľať.