Kongres slovenskej inteligencie k štátnemu jubileu


DOKUMENT

Uplynulých dvadsať rokov presvedčivo dokázalo životaschopnosť Slovenskej republiky

Karikatúra: Ľubomír KOTRHA

Svet je krásne miesto a stojí za to na ňom žiť. Ak je svet krásne miesto, pre nás je Slovensko to pravé miesto pre život. My Slováci sme ako národ žili v strednej Európe až do roku 1918 doslova vyprahnutí. Aby sa vysmädnutí prebrali k životu, bolo treba pokropiť ich nie obyčajnou, ale živou vodou. Práve pohyb slovenskej inteligencie a Matice slovenskej za presadenie myšlienky slovenskej slobody do života v rokoch 1990 – 1992 inšpiroval vznikajúce politické strany a hnutia k odvážnym skutkom.

slovenský kríž bremeno kotrhaKongres slovenskej inteligencie preto s veľkou úctou vyjadruje vďaku spolkom, bez ktorých by nebolo slovenskej nezávislosti. Osobitne Matici slovenskej, ktorá od stretnutia Slovákov južného Slovenska v Šuranoch (1990) viedla vytrvalý zápas za slovenskú slobodu. Okolo nej sa sformovali ďalšie jedinečné iniciatívy, myslíme na Štúrovu spoločnosť, vzdelanú a rozhľadenú technickú inteligenciu zoskupenú v spolku NEZES. Vysoko si ceníme odvahu a statočnosť tých, ktorí formovali požiadavky v iniciatíve 61 krokov k slovenskej identite, aj občiansku statočnosť hladovkárov, ktorí pre milovaný materinský jazyk – slovenčinu, vedeli proti spiatočníkom riskovať aj jedinečnú hodnotu vlastného života. Chceme sa skloniť pred nezištnosťou vzdelaných mužov zoskupených v Spoločnosti slovenskej inteligencie KORENE, ktorá stála pri zrode iniciatívy Za zvrchované Slovensko 19. 9. 1991. V procese sebauvedomenia v zápase za národnú slobodu sme sa opakovane inšpirovali myšlienkami a konaním spolkov v USA a v Kanade, osobitne Slovenskej ligy a Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí. Z týchto prameňov sa napájali aj vlastenecké slovenské politické strany, osobitne Slovenská národná strana, ktorá prvá prišla s myšlienkou štátnej suverenity, a vzápätí aj strany HZDS a SDĽ. Nezastupiteľnú úlohu v zápase za slovenskú nezávislosť zohral denník KORIDOR a jeho skvelý šéfredaktor Jerguš Ferko. Dovŕšením tohto procesu bol skutok, keď sa na Donovaloch stretli všetky vlastenecké národné prúdy a vytvorili Kongres slovenskej inteligencie (KSI). Vyhlásenie KSI 30. mája 1992 v rozhodujúcej miere presvedčilo rozhľadených politikov, že naozaj je „naspäť cesta nemožná a napred sa ísť musí!“. Vo vyhlásení sú tieto prorocké vety: „Vyzývame Slovenskú národnú radu, ktorá vzíde z nových volieb, aby bez otáľania vyhlásila štátnu suverenitu Slovenskej republiky a prijala plnú slovenskú ústavu. Nechceme spoločný štát s vierolomným partnerom, chceme štát vlastný! S vlastným prezidentom, s vlastnou diplomaciou, s vlastnou ekonomickou politikou a s vlastnou armádou.“

Sme vďační, že slovenskí politici krátko po voľbách v júni 1992 uskutočnili to, čo od nich slovenská inteligencia požadovala.

VKLAD OSOBNOSTÍ

Je pre nás neprijateľné, aby sa z akýchkoľvek ideologických dôvodov obchádzala úloha JUDr. Vladimíra Mečiara pri vzniku druhej Slovenskej republiky. Preukázal dostatok vizionárstva, ale aj osobnej odvahy, vedel múdro myslieť aj rozhodne konať! Spoločne s JUDr. Ivanom Gašparovičom sa stali architektmi slovenskej nezávislosti. Pritom sa aj mýlili, lebo je to prejav ľudskej prirodzenosti. Dobre rozumieme dôvodom a všetkým útokom tzv. mediálnych domácich a cudzokrajných analytikov, ale najmä úzkej skupiny pomýlených politikov, ktorí nedovideli do budúcnosti a vlastné zlyhania maskujú len dodatočnými výhovorkami. Ich tzv. politická prezieravosť bola len prejavom čírej zbabelosti. Od nemravných a závislých, teda nesuverénnych ľudí nemôžete očakávať ani ospravedlnenie, keďže sa dodnes vlastným konaním prezentujú nesuverénne.

SAMI A ZA SEBA

Slovensko preukázalo svoju životaschopnosť, Slovenky a Slováci sa naučili v dobrom aj v zlom spoliehať sa sami na seba. A to je najväčšie víťazstvo dvadsaťročnej existencie Slovenskej republiky. Odučili sme sa vyhovárať sa na Čechov aj na Maďarov. Naše chyby sú naše vlastné slovenské chyby a omyly a naše víťazstva sú naše vlastné slovenské víťazstvá. Aby sme napredovali, naučili sme sa sami voči sebe zachovať si dostatočnú mieru kritickosti. Preto každý, kto spochybňuje existenciu druhej Slovenskej republiky, nemá s našou vlasťou čisté úmysly. Ďakujeme Panslovanskej únii, ktorá zdvihla ideu budovania štátu a koná v tomto ohľade ozajstné nezištné kroky. Nepýtajme sa kupecky, čo Slovensko urobilo pre nás, ale pýtajme sa, čo každý, kto sa cíti byť slovenským vlastencom, pre Slovensko nezištne vykonal. Nie požadovačnosť a natrčené ruky, ale vlastenectvo skutkov – to očakávame. Potom bude náš nezávislý štát slúžiť nám slovenským občanom.

Jozef Miloslav Hurban, prvý predseda Slovenskej národnej rady na Myjave, príhovor nazvaný príznačne Braťja Slováci zakončil myšlienkou ktorá je nosná aj dnes: „Sláva každému Slovákovi, / ktorý toto dielo spasenia slovenského / či slovom,/ či skutkom / podopierať bude!“ Posielame domov, do každého kúta nášho milovaného Slovenska, ale aj do všetkých končín sveta, kde žijú Slovenky a Slováci, úprimné pozdravy a želanie šťastného i pokojného života. Chceme sa držať kréda, ktorým zakončil Samo Chalupka magickú báseň Mor ho!: „A človek nad človek u nás nemá práva: večné naše heslo je Sloboda a Sláva!“

                                                                                          Kongres slovenskej inteligencie, Medzititulky: SNN, (krátené)

 



Pridaj komentár