Bratislavské hazardovanie s vôľou a názormi  občanov

thumbnail

Poslanci magistrátu hlavného mesta sú podozriví z podplácania majiteľmi kasín a herní. Udalosti okolo petície za zákaz hazardu v Bratislave už dva roky traumatizujú nielen hlavné mesto, ale čoraz viac sa stávajú precedensom pre celé Slovensko. Podozrenia na flagrantné porušovanie zákona, sled nezvyčajných náhod, vyjadrenia zúčastnených „off record“, to všetko dokazuje, že pre niekoho ide o naozaj vysokú hru a veľké peniaze. O čoraz horúcejšej téme sme sa rozprávali so starostom Mestskej časti Vajnory, poslancom Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy a aktivistom za zákaz hazardu na jej území Jánom MRVOM.

  • Hlavné mesto nateraz prehráva boj s hazardom. Aj na základe zvláštnych argumentov niektorých poslancov a viceprimátorov, že (parafrázujúc) práve preto, že sú za zákaz hazardu, nemohli za tento zákaz hlasovať. Ako tomu treba rozumieť?

Pripomeňme si , že všeobecne záväzné nariadenie (VZN) neprešlo o jeden jediný hlas. Paradox je, že tri týždne predtým na mimoriadnom mestskom zastupiteľstve (MsZ) odsúhlasili poslanci môj návrh uznesenia, aby sa pripravilo VZN o Úplnom zákaze hazardu. Nerozumiem doteraz trom veciam. Po prvé: prečo teda hlasovali pred tromi týždňami za toto uznesenie aj s tým, je tam slovné spojenie úplný zákaz hazardu? Po druhé: prečo aj po desaťhodinovej diskusii, v ktorej sme im vysvetľovali, že pôvodný zákon z roku 2012 bol zlý a nedovoľoval reguláciu hazardu vyberaním typu hazardu na území samosprávy a „hazardlobby“ ho ešte aj zle novelizovala na ministerstve financií v roku 2016 tým, že neumožňuje efektívne regulovať hazard,  prečo nehlasovali za úpravy?

  •  Vyzerá to skôr, akoby sa neustále hľadali „zdôvodniteľné“ zámienky, ktoré by podporili zotrvanie hazardu v súčasnej podobe, a dokonca – to zatiaľ ešte málokomu došlo – jeho pôsobnosť aj legislatívne rozšírili.

Najskôr tvrdia, že chcú len štyri kasína v luxusných hoteloch pre zahraničných hostí, no ako ďalej v diskusiách na sociálnych sieťach vyšlo najavo, naraz ho chcú nielen tam, ale aj v obchodných centrách a v prevádzkach služieb. Ale to už vôbec nie je v súlade s ich tvrdeniami použitými na zastupiteľstve. Zákon je jednoducho katastrofálny a vytvára štyri skupiny budov, a to v prvej skupine hotely, motely a penzióny; v druhej sú to obchody a služby, v tretej  kultúrne zariadenia a vo štvrtej napokon bytové domy. Tak teda ako postupne z poslancov, ktorí chcú tzv. reguláciu, vychádza na povrch na sociálnych sieťach v diskusiách, že chcú povoliť hazard v prvých dvoch skupinách, teda aj v budovách s obchodmi a so službami, potom je to ešte horšie ako doteraz z pohľadu počtu hracích automatov. Zákon núti totiž ich prevádzkovateľa mať nie päť, ale minimálne dvanásť automatov v herni.

  • V poslednej novele vypadla zákonná možnosť nahlásiť v herni blízku osobu a zakázať jej tým prístup do nej. Pre koho je to zlepšenie?

Štúdia českej vlády tvrdí, že štát – spoločnosť, dopláca na každú korunu z hazardu troj- až štvornásobne viac finančných a iných spoločensky nutných nákladov. Hazard mu (a teda nám všetkým) vytvára čistú ekonomickú stratu. Tento priemysel je pritom ziskový, ale len a len pre vlastníkov herní.

  • Zaujímavo sa vyvíjali udalosti okolo petície za zákaz hazardu...

To je tá tretia vec, čo ma zaráža. Je to ignorovanie vôle 136 139 signatárov – našich spoluobčanov. Tých, ktorí nás všetkých do mestského parlamentu posadili, aby sme boli ich predĺženou rukou a konali na základe ich vôle. Je to viac ľudí, ako bolo na samotných komunálnych voľbách v roku 2014!

  • Aj v tomto prípade sa názorne ukazuje, ako sa na Slovensku akceptuje vôľa a názory obyčajných občanov Slovenska – petičné hárky sa rozkradli, petícia nebola vybavená v zákonnej lehote, v pozadí sa hovorí o veľkých peniazoch, ktoré ovplyvňujú samotné hlasovania na magistráte. Čo vy na to?

Pred jarnými prázdninami mi prišlo poštou odmietnutie trestného oznámenia podaného vo veci krádeže viac ako tretiny petičných hárkov. Nestíham sa čudovať, že vyšetrovateľ vyhodnotil krádež tak, že nevznikla škoda viac ako 266 eur. To je údajne cena papiera, ale že uniklo okolo štyridsať- až päťdesiattisíc osobných údajov spoluobčanov von z magistrátu, to sa nepovažuje za dôvod na vyšetrovanie. Lehota na vybavenie bola podľa mňa nedodržaná (zo zákona šesťdesiat dní – pozn. red.)  a kontrolovanie cez centrálnu evidenciu obyvateľov v Banskej Bystrici bolo nenormálne zdĺhavé. Dôvody vylučovania percentá, a nie dvadsaťosem percent. To, že ide o obrovské financie, nasvedčuje aj nedôstojná atmosféra , ktorá vládla pred Zrkadlovou sieňou  magistrátu, keď majitelia herní bez okolkov potvrdili, že tam pozvážali zamestnancov z rôznych kútov Slovenska. Šírili sa aj neadresné a nekonkrétne šumy o tom, že poslanci, ktorí budú hlasovať proti zákazu hazardu, dostanú tridsať- až päťdesiattisíc eur a zaznamenal som aj dve trestné oznámenia. Ak by som konkrétne vedel kto, komu, kde , koľko dal, tak podám trestné oznámenia aj ja, ale neviem to, počul som len sumy.

  • Zdá sa, že moc peňazí tak ako často ovplyvňuje samosprávy, neraz riadi aj veľkú politiku – nie je to smutné dvadsaťsedem rokov „po“?

Je to viac ako smutné aj vzhľadom na budúce generácie obyvateľov našej krásnej krajiny, ktoré strácajú nádej a nevidia tu perspektívu pre spravodlivosť. Na novelách zákona o hazarde aj v roku 2012, aj v roku 2016 vidno, akú silu má „hazardlobby“ a kam až siaha. V susednom Česku podmienku tridsaťpercentnej hranice petičných podpisov ústavný súd zrušil. Načo potom sú komunálne voľby, kde si ľudia volia svojich zástupcov, ktorí rozhodujú o verejnom poriadku? Aj u nás bude na môj podnet o tejto, podľa mnohých protiústavnej podmienke rozhodovať, dúfam, čo najskôr Ústavný súd SR. Aj po splnení podmienky počtu obyvateľov pre petíciu a jej vybavenie magistrátom aj s komplikáciami okolo krádeže viac ako tretiny hárkov a odsúhlasení prípravy VZN o úplnom zákaze hazardu zastupiteľstvom vidno, že tá najdôležitejšia vec – odsúhlasenie VZN zatiaľ o jeden hlas neprešlo. To svedčí o tom, že „hazardlobby“ ide v Bratislave o veľké peniaze, ale je to aj precedens pre celé Slovensko.

Zhováral sa Ivan BROŽÍK – Foto: autor



Pridaj komentár