Sen zakladateľa spoločenstva sa rúca. Najvýznamnejšou európskou udalosťou tohtoročného leta bude určite prvé referendum v histórii Únie o vystúpení Británie, ktoré sa uskutoční 23. júna. Bez rozdielu referendového výsledku môžeme už dnes povedať, že sen zakladateľov Únie o tesnejšej integrácii národných ekonomík starého kontinentu tak dostáva trhliny a rúca sa. V tejto súvislosti si treba pripomenúť, že Británia má už dnes v Únii osobitné postavenie nielen tým, že kategoricky odmietla vstup do eurozóny, ale aj tým, že sa menej podieľa na financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky. Na druhej strane treba objektívne povedať, že do rozpočtu Únie viac prispieva, ako z neho čerpá, a tak spolu s Nemeckom patrí medzi čistých platcov.
■ HĽADANIE KOMPROMISU
Britský premiér David Cameron a EÚ vypracovali kompromisnú dohodu týkajúcu sa pravidiel obmedzenia doterajšieho zneužívania sociálnych dávok zo strany prisťahovalcov, ktorá má platiť nielen v Británii, ale i v ostatných členských štátoch Únie. Sem patrí aj upravenie vzťahov medzi členskými a nečlenskými štátmi eurozóny tak, aby došlo k posilneniu právomoci národných parlamentov, čím sa má zároveň zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ v rámci globálnej ekonomiky.
Nikto nepochybuje, že na výsledok referenda bude mať vplyv aj terajšia eurozónová kríza ako dôsledok nesúladu medzi nadnárodnou menovou politikou ECB a národnými fiškálnymi politikmi štátov eurozóny spolu s migračnou krízou, ktorú vrcholoví funkcionári Únie v nijakom prípade nevyriešili „výpalníckou dohodou“ s Tureckom za cenu vyše šesť miliárd eur, otvorením ďalších prístupových rokovaní na jeho vstup do EÚ a tiež uvoľnením bezvízového styku pre viac ako sedemdesiatpäť miliónov Turkov. Zo strany ostatných členov Únie už zaznievajú varovné hlasy, či sa podobné požiadavky nemôžu objaviť trebárs aj zo strany krajín V4.
■ OBOJSTRANNÉ DÔSLEDKY
O zjednotenie starého kontinentu sa Británia začala zaujímať až vtedy, keď z členstva v Únii cítila výhody, ktoré dnes vníma s rozpakmi a skôr sa prikláňa len na spoluprácu s EÚ v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru, kam patrí Nórsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko a Island. Geograficky je totiž súčasťou Únie a v prípade vystúpenia by jej export bol naďalej podriadený platným európskym pravidlám spoločného trhu. Jeho objem v tovaroch predstavuje vyše päťdesiat percent, v službách vyše štyridsať percent a vo finančných službách vyše tridsať percent. Členstvom v Únii získava Británia ročne do svojho rozpočtu viac ako šesťdesiatpäť miliárd libier, čo predstavuje okolo päť percent hrubého domáceho produktu. A tak v prípade odchodu by Británia musela dohodnúť nové obchodné zmluvy s doterajším členskými krajinami Únie či s ostatnými štátmi už spomínaného Európskeho hospodárskeho priestoru bez možnosti podieľať sa na prípadných zmenách pravidiel jednotného trhu. Možný odchod môže tak spôsobiť viac ako dvojpercentný ročný pokles HDP bez vyčíslenia strát spojených s dosahmi na londýnske finančné centrum City. Vystúpenie z Únie by znamenalo tiež zníženie jej čistého rozpočtu o päť miliárd eur ročne s následným dosahom aj na pokles ekonomiky EÚ okolo desať až pätnásť percent, čo je viac ako dosť. Londýnske banky by prišli o oprávnenie ponúkať svoje bankové služby mimo ostrovného štátu a došlo by k poklesu platenia daní do britského štátneho rozpočtu. O obrovskom možnom šoku hovorili aj finančníci na schôdzi G20, a tiež treba vážne brať do úvahy aj vyhlásenie predsedu Európskej rady Donalda Tuska, ktorý varuje pred možným rozpadom EÚ, a tak sa všetci spoliehame na britského premiéra, ktorý bude v predreferendovej kampani presviedčať svojich občanov o zotrvaní Britov v Únii.
■ DÔSLEDKY BREXITU
V druhej polovici tohto roku bude Slovensko predsedať Rade Európy, a tak v prípade vystúpenia Británie z EÚ, by sa práca v našich inštitúciách veľmi skomplikovala. Došlo by k prehodnoteniu základných zmluvných vzťahov Únie a ďalších stoviek obchodných zmlúv, ktoré si v prvom prípade budú u nás vyžadovať súhlas parlamentu ústavnou väčšinou. Preto je taká dôležitá existencia stabilnej koaličnej slovenskej vlády, čo sa napokon podarilo. V Únii nemáme pozíciu lídra so schopnosťou dohodnúť následné zásadné zmeny fungovania Únie, a tak v prípade neúspechu pri zostavení novej vlády alebo existencii úradníckej vlády by sme na starom kontinente asi podľa všetkého utrpeli po polročnom fungovaní predsedníctva politické fiasko.
Róbert HÖLCZ – Foto: archív SNN