Hrad kultúry v snoch a realite

thumbnail

 Rok 2017 bude v mnohých ohľadoch pre kultúru dôležitý. Koniec roka býva v znamení bilancií. Osobných, ale aj takpovediac širších, celospoločenských. Odtiaľ je len krôčik k tomu, aby sme začali uvažovať nad tým, čo prinesie nasledujúci rok. Politológovia či odborníci na ekonómiu vyslovia v médiách svoje očakávania, prognózy a občas aj recepty, ako zlepšiť „stav vecí verejných“. Ako je, bohužiaľ, v ostatnom čase pravidlom, kultúra má v týchto víziách miesto Popolušky. Má to azda znamenať, že má sedieť v kúte a čakať na princa?

Zamyslenie sa nad kultúrou v roku 2016 sme priniesli v poslednom minuloročnom čísle. V podstate by sme situáciu v kultúre mohli pripodobniť k hradu Devín. Má bohatú históriu viažucu sa k národnej identite, je jedným z jej symbolov, má však problémy napríklad s údržbou, ale aj so statikou, o ktorej odborná verejnosť diskutuje už zopár rokov a návštevníci už zopár rokov frflú, že sa nič nerobí pre zveľadenie hradu.

BLUDISKO VEREJNOPRÁVNOSTI

Od vzniku  RTVS zlúčením STV a Slovenského rozhlasu uplynulo nedávno šesť rokov. Navonok sa zdá, že sa kľúčová slovenská verejnoprávna inštitúcia ako-tak skonsolidovala a v zásade si svoje poslanie plní. Lenže definícia vyplývajúca z príslušného zákona znie: RTVS je verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. A tu sa už môže objaviť niekoľko otáznikov. Stačí pozorne čítať. Najmä pojmy národná, nezávislá, kultúrna a vzdelávacia. Jeden z otáznikov sa objavil v druhej polovici minulého roku v podobe podozrenia z prepojenosti istých politických subjektov a spravodajstva RTVS. V oblasti kultúry má manažment tiež rezervy, keďže niektoré dlhoročné kultúrne akcie akosi vynecháva zo svojich vysielacích plánov, a  ani v oblasti vzdelávania to nie je na jednotku. V tejto súvislosti si musíme pripomenúť, že v tomto roku sa zrejme znova dostane na pretras otázka zvýšenia koncesionárskych poplatkov, a je tu ešte jeden dôležitý moment. Václavovi Mikovi sa v auguste 2017 končí funkčné obdobie generálneho riaditeľa RTVS. V kuloároch sa už spomínajú isté mená, ale isté je len to, že o tento post sa budú zaujímať aj jednotlivé stranícke centrály.

KEĎ PENIAZE (NE)CHÝBAJÚ

Rezort kultúry má smolu, že dlhodobo je braný ako zdroj prípadných financií pre iné oblasti ekonomiky. Skrátka, na kultúre sa zrejme šetrí najmenej bolestivo z pohľadu vládnej špičky, a je jedno, v akých straníckych farbách je oblečená. Minulý rok sa napočudovanie celkom slušne rozbehol novo ustanovený Fond na podporu kultúry. Rok 2017 bude z tohto pohľadu veľmi dôležitý, keďže je najvyšší čas doladiť celý mechanizmus tak, aby sa minimalizovali v prípade jednotlivých komisií možnosti presadzovania skupinových záujmov. Okrem neustáleho vajatania nad autorským zákonom by sa v roku 2017 konečne aspoň do štádia návrhu mohol dostať aj zákon o sponzorstve v kultúre, keďže aj to je  jedna, v niektorých európskych štátoch už veľmi efektívne vyskúšaná cesta, ako zabezpečiť ďalší prísun peňazí do kultúry. Lenže v tomto roku určite na rozhadzovanie nebude.

KNIHA AKO NÁSTROJ

Jeden z azda najdôležitejších nosičov kultúry je stále kniha. V tejto súvislosti je alarmujúce, že v uplynulom roku bol zasa zaznamenaný pokles čitateľskej gramotnosti u slovenských žiakov. Podľa medzinárodných ukazovateľov sme pod priemerom krajín OECD a posledné roky bodové hodnotenie stále klesá.  Súčasná situácia na slovenskom knižnom trhu ukazuje podľa ministerstva kultúry na potrebu prijatia nejakej podoby knižného zákona. „Na jeho filozofii začneme pracovať ešte v tomto období tak, aby si budúca vláda mohla dať do vládneho programu úlohu jeho schválenia,“ povedal pred časom hovorca ministerstva Jozef Bednár. A šéf rezortu kultúry Marek Maďarič sa nechal počuť:  „Knižný trh sa však nemôže považovať za odvetvie čisto ekonomické.“ Takže v tomto roku je zrejme najvyšší čas pohnúť s takzvaným „zákonom o knihách“, ktorý by upravoval kultúrny aspekt tvorby, vydávania a distribúcie kníh. Pravda, ak spisovateľské organizácie ako prirodzený partner ministerstva pri tvorbe tejto zákonnej normy nájdu silu vyjsť v roku 2017 z vlečúcej sa krízy, v ktorej uviazli prinajmenšom v posledných piatich rokoch.

MATIČNÉ INŠPIRÁCIE

V súvislosti s dianím na poli kultúry je tu v hre aj nezastupiteľné miesto Matice slovenskej. Bohužiaľ, ešte stále nie je skonsolidovaný vzťah MS a vyššie spomínanej verejnoprávnej RTVS, a to na škodu obom organizáciám, no najmä širokej verejnosti. Je však dobrým znamením, že vedeniu našej kľúčovej národnej ustanovizne sa krôčik po krôčiku darí odstraňovať rôzne mediálne šumy zo strany subjektov, ktorým zveľaďovanie národnej kultúry a povedomia nič nehovorí. Je tu v nastávajúcom roku viac zaujímavých šancí. Napríklad predseda MS Marián Tkáč povedal na sklonku minulého roka pri odovzdávaní cien Slovenských pohľadov, že ambíciou pre Maticu je napríklad aj ustanoviť skutočne reprezentatívnu literárnu cenu za pôvodné slovenské dielo, ktorá by vyjadrovala ocenenie spisovateľskej kvality bez toho, aby do nej zasahovali rôzne skupinové záujmy.

Inšpiratívnych myšlienok a projektov je viac, vrátim sa však k úvodnému pripodobneniu našej kultúry k hradu Devín. Navždy ho chceli znefunkčniť francúzske vojská vyhodením do vzduchu, podobne ako uhorské národy chceli vymazať slovenčinu a slovenskú kultúru z kultúrnej mapy Európy. Oboje sa, chvalabohu, nepodarilo. Hrad pretrval ako symbol nášho národného povedomia a naša kultúra tiež. Ale bez cieľavedomej práce na udržiavaní a zveľaďovaní oboch je tu stále riziko nenapraviteľných škôd.

 



Pridaj komentár