Nástup letných horúčav v každom z nás prebúdza záujem o výber miesta dovolenky. Slováci väčšinou uvažujú o zahraničných pobytoch. Pre náš cestovný ruch by však mal byť hlavnou témou pohľad občanov zo susedných štátov na možnosti dovolenky, ktoré ponúka Slovensko. Mali by o našej vlasti vážne a opakovane uvažovať ako o trvalej a atraktívnej dovolenkovej destinácii.
Obdobie letných dovoleniek sa blíži a okrem príjemných očakávaní, ktoré zakaždým prináša blížiaci sa vrchol turistickej sezóny, sa na myseľ pracovníkom v cestovnom ruchu a hotelierom prediera naliehavá otázka: Koľko peňazí tento rok zahraniční návštevníci nechajú u nás na Slovensku? Okrem dedičstva z čias monarchie v podobe hradov a zámkov, prírodných krás nadelených Bohom však Slováci za vyše dvadsať rokov trvania nového štátu pre návštevníkov nepripravili nič mimoriadne exkluzívne a príťažlivé – až na niekoľko nových aquacentier a termálnych kúpeľov. Pozrime sa na to, na koľko vyjde tento rok dovolenka našich susedov pri porovnaní s inými štátmi?
MAJSTRI TURIZMU
Naši dlhoroční súputníci Česi sú majstri turizmu, nesmierne vynachádzaví v objavovaní krás v spojení s nevyhnutnými výdavkami. Cestovanie a kampingovanie neodmysliteľne patrí k ich životnému štýlu. Dokonca ani „celosvetová recesia“ nezmenila a neobmedzila ich cestovné zvyklosti. Česi sa svojich zahraničných dovoleniek proste nevzdávajú. Radšej skrátia svoj pobyt, akoby nemali vycestovať. Nie je tajomstvo, že Jadran je im zvlášť vďačný za to, že tisícdvesto kilometrov dlhé pobrežie Chorvátska je v lete dokonale vyťažené. Pravda, dosť k tejto lukratívnosti prispieva aj slovenská klientela, ktorú sem roky láka pravdivý slogan o našom – slovenskom mori na Balkáne. Odhady hovoria, že toho roku by sa mal stať kompasom pre rekordný počet – päťstotisíc Slovákov.
Nie Rakúšan, Nemec, Angličan, ale český turista objavil Balkán koncom 19. storočia a na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov po druhý raz. Prečo to nerobí so Slovenskom? Ako je na tom pri rozhodovaní sa o nastávajúcej návšteve teraz? Ak začne porovnávať, čo si kde za svoju tisícku kúpi, dostane tento rok veľmi rozdielne ponuky. Žiaľ, tie nie sú na prospech Slovenska. V Turecku dostane o dvadsať percent viac služieb ako v Čechách. Pri návšteve Slovenska je to dokonca naopak. Utratí až o dvadsaťtri percent viac, ako keby dovolenkoval v krajine praotca Čecha. Má u nás výrazne nižšiu kúpnu silu a tá jednoznačne zaváži pri zamietnutí Slovenska ako príťažlivej turistickej destinácie, kam by sa opakovane vrátil. Ak k tomu pridáme rozbité a nedobudované cesty, neochotu poradiť, všadeprítomnú špinu a nízky stupeň profesionálneho postoja k turistovi, vyhliadky Slovenska nie sú ani tento rok ružové.
DESAŤROČIA STAGNÁCIE
Prečo za uplynulých dvadsaťdva rokov nedokázalo Slovensko výraznejšie vyniknúť v nijakej oblasti? Zavádzajúce diskusie o nedostatku prostriedkov by už mali skončiť. Vyčerpali sme také veľké množstvo finančných prostriedkov, že od hranice dlhovej brzdy nás delia desatiny percenta, ale výsledky nevidieť ani vo vede, v školstve, miestnej správe, doprave, ani v zdravotníctve. Zo samostatnej ekonomiky sme sa dopracovali k vysoko importne závislej krajine. Dokonca aj základné potraviny a domáce špeciality sa k nám dovážajú z Poľska a Maďarska. Cudzina za tých istých podmienok, aké sme mali a máme aj my, nestagnuje, ale napreduje.
Pritom aktívny cestovný ruch mohol byť tiež práve tou našou neotrasiteľnou zlatou tehličkou devízových príjmov nezávislých od vonkajších vplyvov. Veď naporúdzi sú lyžiarske terény, divokrásne prírodné celky, nevyčerpateľné aj nevyužité možnosti kúpeľníctva, minerálne vody, jaskynné systémy, udivujúce historické pamiatky. Na rozlohou neveľkom priestore medzi Tatrami a Dunajom je koncentrovaných najviac pamätihodností zo všetkých štátov na svete.
NA RODINNEJ BÁZE
Zo štrnástich vygenerovaných krajín, kam Česi najčastejšie jazdia za rekreáciou, majú najvyššiu kúpnu silu v Bulharsku, nasleduje spomínané Turecko, Tunisko, Grécko a Maďarsko. Naši južní susedia lákajú turistov na nočné kúpeľné pobyty pre mladých, na nepopierateľne vysoký stupeň kulinárstva, ale predovšetkým ponukou pobytov v malých dedinkách s milými ľuďmi a najmä s tým, čo dnešný turista hľadá – s rodinnou atmosférou v skutočnom sedliackom dome, so slivkovým lekvárom, s vôňou čerstvo upečeného chleba, so skutočnou vínnou pivnicou, s čerstvým kozím syrom, s poníkom v záhrade. Kde si v susedstve upletiete košík, vyúdite klobásy a na ulici vás prekvapí svadobný sprievod alebo muzika. Všade milí, ale v prvom rade pohostinní, ľudia. Návštevník sa tu cíti ako doma a najmä – je na pokojnom vidieku! Všetko pri kúpnej sile väčšej ako v Čechách.
ROZHODUJÚ CENY
V Bulharsku sa budujú luxusné hotely, v ktorých je už radosť dovolenkovať. Mení sa vzhľad bulharského pobrežia a predchádza ho stále lepší chýr. Hotelieri pritom dokážu zachovať cenovú atraktivitu pri súčasne progresívnej zmene obrazu krajiny ako doteraz dosť obchádzanej destinácie. Najmenej výhodná situácia pre Čechov panuje vo Francúzsku . Tisíc českých korún tú stratí na kúpnej sile vyše štvrtinu. V Rakúsku sa zdraženie po prepočte korún na eurá blíži k ôsmim percentám, ale je to stále o trinásť percent výhodnejšie ako pobyt na Slovensku! Nižšiu kúpnu silu bude mať český turista aj v stále najobľúbenejšej turistickej destinácii – Chorvátsku. Lenže zase až prekvapivo miernejšiu ako na Slovensku.
Ako je možné, že Slováci nedokážu nijakú z krás nadelených prírodou a pamiatkami zanechanými predkami zveľadiť a popritom aj zarobiť? Odpoveď nepochybne pozná každý čitateľ. Nedostatok vytrvalosti, závisť, neochota. A výsledok? Pokiaľ Česi ročne uskutočnia takmer 4,2 milióna dlhších zahraničných ciest, ani jedna desatina z nich nekončí na Slovensku. Najdlhšie spoločné hranice nemáme s Českom, ale s Poľskom a Maďarskom, ale aj tu sú naše prírodné krásy a pamätihodnosti neraz neobjavenou záhadou. Ak má byť náš cestovný ruch tým žriedlom zisku, na aký sa spoliehame, treba ho odkliať – ale to platí iba o rozprávkach.
Tibor B. HAČKO