Ocenenia nemajú spoločnosť rozdeľovať

thumbnail

Prezident Andrej Kiska rozpútal svojimi vyznamenaniami diskusiu. Z prezidentského paláca znova vzišla kauza, ktorá poukazuje na pretrvávajúcu polarizáciu slovenskej spoločnosti. Tentoraz sa týkala štátnych vyznamenaní,  ktoré udelil prezident Andrej Kiska napríklad aj reprezentantom (nielen) slovenskej kultúrnej scény. Aj keď štandardné médiá priniesli viac-menej oslavné články, verejnosť vyznamenaných umelcov búrlivo komentovala v internetových diskusiách.   V minulosti sa zaužívalo oceňovanie umelcov titulmi zaslúžilý či národný umelec. Do istej miery sa dá povedať, že až na výnimky boli pred novembrom 1989 ocenení skutočne tvoriví a v kontexte našej kultúry prínosní ľudia, aj keď možno diskutovať o miere spolupráce s vtedajším režimom. Jednoducho, nič nie je čierno-biele.

ZAUJÍMAVÝ MENOSLOV

Toľko skloňovaná demokracia priniesla zmeny aj do oceňovania umelcov. V podstate každý doterajší prezident sa pri udeľovaní štátnych vyznamenaní dostal pod drobnohľad médií. No a v tom okamihu bolo podľa reakcií väčšiny korporátnych denníkov či týždenníkov jasné, kto je po chuti vyznávačom multikultúrnej Európy a kto nie. Samozrejme, vždy sa v zozname našiel celý rad osobností, proti ktorým sa nikto neopovážil namietať, ale isté pnutie tu ostalo a pretrváva. Povedzme Pribinov kríž II. triedy bol udelený Zite Furkovej za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a divadelného umenia či Daniele Šilanovej in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti publicistiky a divadelného umenia. Tieto vyznamenania sú namieste, podobne ako ocenenie herca Martina Hubu či spisovateľa a aforistu Tomáša Janovica. Aj vyznamenanie historika Ivana Kamenca a in memoriam politika Jána Langoša by po istej diskusii mohlo javiť zmysel, keďže žijeme v proklamovanej pluralitnej spoločnosti. Lenže mená niektorých vyznamenaných protagonistov vnucujú trochu informovanejšiemu človekovi otázku, či sa náhodou nestalo to, že povedané slovami spisovateľky a publicistky Gabriely Rothmayerovej „svoji tlieskali svojim“. Úsilie o vytváranie druhého mocenského centra okolo prezidenta Andreja Kisku sa tak znova prejavilo.

NENÁPADNE VYRADENÍ

Pomerne búrlivú diskusiu na sociálnych sieťach vyvolalo vyradenie zo zoznamu vyznamenaných herca a riaditeľa divadla Aréna Juraja Kukuru a textára, spisovateľa a publicistu Borisa Filana. Ministerstvo kultúry pod vedením Mareka Maďariča po slávnostnom ceremoniáli reagovalo, že prezident o konkrétnych menách rozhoduje na základe odporúčania komisie, ktorá je na tento cieľ vytvorená. „A práve táto prezidentova komisia, nie ministerstvo kultúry ešte vo februári 2016 zo štyroch návrhov ministerstva odporučila udeliť štátne vyznamenanie práve Borisovi Filanovi a Jurajovi Kukurovi. K návrhu štyroch mien pristúpilo ministerstvo kultúry ešte v máji 2015 po výzve z prezidentskej kancelárie,“ píše sa v stanovisku Maďaričovho tlačového odboru. To však na tom, že obaja protagonisti boli z menoslovu záhadne vyradení, nič nemení. Keď na chvíľu odbočíme od kultúry, tak do zoznamu ocenených neboli zahrnutí ani ďalší kandidáti.

„Bol som presvedčený, že takou najvhodnejšou príležitosťou, kde prvýkrát budeme môcť poďakovať za zvládnutie slovenského predsedníctva, mohli byť udalosti spojené s odovzdávaním štátnych vyznamenaní. Nie je žiadne tajomstvo, že som požiadal pána prezidenta, aby ľuďom, ktorí sa najviac pričinili o zvládnuté slovenské predsedníctvo, udelil štátne vyznamenanie, čo bolo dosť razantne odmietnuté. Mrzí ma v tejto súvislosti, že iné podujatie, ktoré sa tiež začína na ‚P‘ a nebolo to predsedníctvo, dostalo štátne vyznamenanie. A taká významná udalosť, ako je šesť mesiacov regulovania procesov v EÚ, bola opomenutá,“ uviedol premiér Robert Fico.

NIEKOĽKO OTÁZNIKOV

Premiérom spomínané podujatie je hudobný festival Pohoda a oceneným   Radom Ľudovíta Štúra II. triedy je jeho dlhoročný organizátor Michal Kaščák, konkrétne „za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj kultúry“. Až na to, že na Pohodu, o ktorej sa v kuloároch začína hovoriť ako o „festivale politickej piesne“,  sú zásadne pozývaní účinkujúci s konkrétnymi liberálnymi a „svetoobčianskymi“ politickými postojmi a sám prezident tam bol hosťom v roku 2014. Ďalším vyznamenaným bol český hudobník Michal Kocáb, konkrétne radom Bieleho dvojkríža, za „mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou“. Tu už ostáva len neveriacky pokrútiť hlavou. Michal Kocáb, ktorý u našich západných susedov čelí už roky kritike za svoje nie príliš transparentné podnikateľské aktivity, o morálnom kredite v rámci osobných vzťahov nevraviac, určite neprispel k rozvíjaniu kultúrnych vzťahov medzi Slovenskom a Českom v miere hodnej takej významnej pocty. Ako vravia zlé jazyky, to si len „bratislavská kaviareň“ uctila tú pražskú... Dovolím si na záver zacitovať už spomínanú Gabrielu Rothmayerovú: „Takže keď to zhrnieme, prezidentovi poradcovia kolekciu vyznamenaných zložili ako signál svojim voličom. A tak trochu aj ako polienko do konfliktu s premiérom, oheň ktorého usilovne živia médiá hlavného prúdu.“

Alexander GOCZ – Foto: internet

 



Pridaj komentár