Scenár znevažovania histórie sa opakuje

thumbnail

A havrani sa opäť zlietli. Prešiel dátum 14. marec. Ak by nebolo videa Bez 14. marca, ktoré zdieľala Matica slovenská na svojom YouTube kanále TV MATICA, spoločnosť by tento dátum prešla bez povšimnutia. Autori videa od začiatku tvrdili, že nejde o vedecký výstup Matice, len o ich zámer otvoriť diskusiu na túto tému. To sa im podarilo.  Priestoru na vyjadrenie sa chytili iba havrani... Mienkotvorné médiá začali na Maticu pohon. Potrebná diskusia sa zmenila na hon na čarodejnice. Ku kritikom sa pridali aj historici poznačení budovaním socializmu, ktorí v súčinnosti s komunistickou stranou deformovali povedomie obyvateľov od útleho veku. Písali učebnice, tvorili podklady pre žalobcov, zúčastňovali sa na politických procesoch a čistkách. Vyslúžili si pochvaly, diplomy, ocenenia, vyznamenania. Vychovali si nasledovníkov. Kto sa dnes pozastaví nad ich vzdelaním, jazykovým vybavením, schopnosťou a možnosťami študovať dokumenty v origináloch a v zahraničí. Kto skúma ich kariérny rast? Za čo postupovali v hierarchickom rebríčku?

SCHOVANÁ PRAVDA

„Renomované“ a na historický výskum orientované štátne ustanovizne sa dodnes neobťažovali odkryť pravdu. Videli sme to aj vo večernej diskusii 23. februára na stanici TA3. Predsedu Matice slovenskej – ekonóma, redakcia súkromnej televízie postavila proti riaditeľovi múzea SNP – profesionálnemu historikovi. Moderátor , ktorý reláciu viedol, sa síce usiloval o akési jej vyváženie.  Ostatní kritici si nedali ani toľko námahy. Strieľali  od pásu a popravovali Maticu len za vyslovenie názoru, za otázky, ktoré niekto úspešne dusí pod pokrievku už  vyše sedemdesiat rokov! Matica ani jej predseda totiž 1. Slovenskú republiku nijako neglorifikovali.

Spoločný štát Čechov a Slovákov sa zle začal a zle aj pokračoval. Do spoločného celku nevstúpili dva národy, ale dvakrát viacej Čechov ako Slovákov. A ukrivdení sa cítili aj Rusíni. Ani im nová vláda nesplnila, čo sľúbila. Česi sa od prvopočiatku v Slovensku aj v Podkarpatskej Rusi správali ako vo svojich kolóniách. Slováci sa s takýmto stavom nemohli a nechceli zmieriť. Pokúšali sa urobiť nápravu. Od vzniku spoločného štátu zástupcovia Slovákov mnohokrát na najvyššej úrovni žiadali naplnenie Pittsburskej dohody, a to vždy v zotrvaní v spoločnom celku. Podradné postavenie v štáte od prvopočiatku napokon chceli riešiť autonómiou.  Spoločný štát sa v skutočnosti skončil 30. septembra, keď prezident ČSR v Mníchove svojím podpisom spečatil dohodu o dobrovoľnom odstúpení pohraničia obývaného Nemcami súčasne so splnením všetkých, najmä územných požiadaviek poľskej a maďarskej menšiny žijúcej na území republiky. Slováci aj napriek tomu chceli v spoločnom štáte zotrvať.

Do napätej situácie vstúpila nemecká strana. Hitler 13. marca pozval J. Tisa na rokovanie a ten po predchádzajúcej porade so slovenskými poslancami pozvanie prijal. Ríšsky kancelár dal na vedomie, že vojenskou silou vytvorí Protektorát Čechy a Morava a J. Tisovi ponúkol možnosť vyhlásiť Slovensko za samostatný štát; v opačnom prípade uspokojí územné a hospodárske požiadavky Nemecka, Poľska a Maďarska.  Žiadal rozhodnutie na mieste. Tiso to odmietol. Trval na zákonnom postupe, keďže Slovensko  už malo svoj vlastný snem. Hitler privolil. J. Tiso z Berlína požiadal prezidenta Háchu o zvolanie Slovenského snemu. Po prílete do Bratislavy (14. marca) na riadnom zasadnutí oboznámil prítomných poslancov s výsledkami rokovania a požiadal ich, aby z pozície zástupcov slovenského ľudu zaujali stanovisko. Sám nepodal nijaký návrh. Poslanci rozhodli hlasovaním a prijali zákon o samostatnom Slovenskom štáte. Nemecká ríša ako prvý štát jeho právoplatnosť uznala. Následne tak vykonalo Maďarsko aj Poľsko a v krátkom slede ďalších dvadsaťpäť štátov.

FUNDOVANÉ FÓRA

Slovenský štát v roku 1939 bol vyhlásený zákonne v záujme zachovania existencie slovenského národa. Ekonomickú životaschopnosť preukázal v nasledujúcich rokoch. Slovenský štát je náš historický fakt. Jeho hodnotenie treba otvoriť na fundovaných fórach najskôr u nás doma, neskôr aj na medzinárodnej úrovni.

René PAVLÍK, člen združenia Rastic – Foto: internet

 



4 Komentárov

  • Slovenské národné noviny

    Beneš bol v Mníchove, ale nebol pri jednaní. Čakal tak povediac za dverami. Po skončení, podpísal prevzatie "Mníchovskej dohody". Mníchovská dohoda bola iba vyvrcholením dlhého procesu naťahovania medzi Nemeckou a Českou diplomaciou, v ktorej Beneš hral nie celkom poctivú a čistú hru, ale to by bolo na samostatný článok. Pavlík René

  • Laco Lastovienka

    Prosím? 30. septembra 1938 prezident ČSR v Mníchove niečo podpisoval? To je mi novinka - prosím vysvetliť.

  • Stefan73

    Zrejme je v článku preklep: "Oslovili sme i dvoch zamestnancov Slovenskej akadémie viet"

Pridaj komentár