Slovenská spoločnosť je zničujúco rozpoltená. Polarizáciu spôsobuje predovšetkým politika. Politici nedokážu prekročiť tieň politického zápasu a rozdielnosť postojov prenášajú aj do súkromného života. A my slovenskí voliči to od nich preberáme. V rodinách, medzi priateľmi či v súkromných skupinách na sociálnych sieťach radšej o politike nediskutujeme, lebo nedeľňajší obed či rodinná oslava by sa skončili predčasne. Je smutné, ako dokáže politika priamo ovplyvňovať život ľudí – žiaľ nie v pozitívnom ‒ ale v negatívnom zmysle.
Slovenská opozícia na čele s progresívcami a liberálmi z rozdelenia spoločnosti obviňuje koalíciu. Tvrdia, že vládnu, a preto sú zodpovední za všetko, čo sa u nás deje, aj za rodinné hádky. Neuvedomujú si, že olej do ohňa prilievajú aj oni. Každodenne organizujú tlačové besedy, aby pri každej možnej i nemožnej situácii zaútočili na vládnu koalíciu. Niekedy pritom prekračujú hranice absurdity.
Nedávno poslankyňa Progresívneho Slovenska Tamara Stohlová obvinila ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, že nerobí nič pre to, aby na Slovensku začalo pršať. Zažívame najsuchšie obdobie od začiatkov hydrometeorologických meraní koncom 19. storočia. Na Slovensku nezapršalo týždne. Úroda vysychá a ohrozená je potravinová bezpečnosť. Ale ako zato môže minister životného prostredia, to nekonkretizovala… Ako možno budúca šéfka tohto rezortu by si zrejme obliekla indiánsky kostým šamana a na Kráľovej holi pri horiacom ohni vzývala nebesá, aby zapršalo. Sucho musia riešiť poľnohospodári. Na Slovensku je vybudovaná sieť zavlažovacích zariadení ešte z čias socializmu, ale nefunguje. To však nie je chybou rezortu životného prostredia, ale najmä súkromných farmárov, ktorí podnikajú s pôdou. Žijeme predsa v trhovom hospodárstve. Liberáli odmietajú zásahy štátu do súkromného sektoru.
Našťastie v tejto pochmúrnej slovenskej situácii existuje svetielko na konci tunela, keď sa dokážeme zjednotiť, sadnúť si vedľa seba a bez rozdielu politického, náboženského či iného názoru tešiť sa. A tým tmelom je šport. Slovenskí mladí hokejisti do osemnástich rokov predviedli celému svetu, že keď sa malý slovenský národ spojí a bude konať tímovo, vie zdolať aj tie najsilnejšie hokejové národy. Dokázala to i naša seniorská reprezentácia na nedávnej olympiáde. A takto to funguje aj v živote. Nie nadarmo sa vraví, že v jednote je sila. Berme si všetci zo slovenských hokejistov aj z iných športovcov príklad. Národu to pomôže.
Text: Maroš SMOLEC, šéfredaktor – Foto: Internet (TASR Jaroslav Novák)