Rusko nebude čínskym vazalom

Milan ČASNOCHA MIKŠ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA

Zem z pohľadu astronautov z lunárnej expedície Artemis II z výšky štyristotisíc kilometrov vyzerala pokojne. Z pohľadu amerického geopolitického analytika Korybka to na našej planéte pokojne nevyzerá. Kým na slovenskej politickej scéne si koalícia a opozícia riešia svoje žabomyšie vojny, globálna politika a ekonomika žije vlastným, momentálne dosť nešťastným osudom.

Zdĺhavá vojna Ukrajina ‒ Rusko dostala ďalšiu výživu v podobe deväťdesiatich miliárd eur ako dar sui generis od Európskej únie  a jej koniec je v nedohľadne. Energetická kríza v Európe ako nepriamy následok šialených experimentov v rámci Zelenej dohody a odstúpenia od ruských dodávok ropy a plynu smeruje kontinent do oblasti rozvojových ekonomík s rastom blízkym nule. Clá Spojených štátov amerických na automobily z EÚ vo výške dvadsiatich piatich percent sú opäť v hre.

• HYBRIDNÁ VOJNA

Na ostatných kontinentoch je však živo. Podľa názoru amerického analytika si Trump osvojil Reaganovu taktiku hybridnej vojny proti Rusku vyvolávaním konfliktov v oblastiach, kde sa angažujú Rusi. Tým chce dosiahnuť zníženie vplyvu Ruska na iné krajiny, ktoré boli považované za spriatelené s Ruskom. Únos Madura a preklopenie venezuelskej politiky smerom k USA, vojna s Iránom v Perzskom zálive, výsledky rokovaní USA v Arménsku, Azerbajdžane, Kazachstane a dokonca v Bielorusku. To všetko súvisí s Trumpovým zámerom prinútiť Putina, aby prijal dohodu s Ukrajinou v podobe, ktorá by inštitucionalizovala prakticky druhotriedne postavenie Ruska.

Trump pred rokom vyzval na zmrazenie konfliktu, čo Putin odmietol, pretože Trumpov scenár neriešil základné bezpečnostné problémy Ruska. Tie USA nechcú riešiť, ani prinútiť Ukrajinu a NATO, aby urobili to isté. Výsledná dilema viedla k transformácii Trumpovej doktríny do súčasnej podoby, kde ďalšie ciele na obmedzenie ruského vplyvu sú Srbsko, Kuba, Sýria, Líbya a Sahelská aliancia (Mali, Burkina Faso a Niger), pravdepodobne aj Mjanmarsko a Nikaragua. V Afrike sa začali vojnové operácie v Mali, rodisku herca pôsobiaceho na Slovensku Ibrahima Maigu, medzi vládou a tuaregskými povstalcami. Na strane vlády stojí Rusko, na strane povstalcov predovšetkým Alžírsko, USA, Francúzsko a Ukrajina. Keďže povstalci migrujú medzi územím Mali a ostatnými štátmi, s ktorými Mali susedí, je reálna hrozba vypuknutia regulárnej vojny.

• KONFLIKTY V AFRIKE

Autonómia Západnej Sahary podľa marockého plánu alebo uznanie novej Saharskej arabskej demokratickej republiky  spôsobuje ďalšie napätie vo vzťahoch medzi Mali a Alžírskom. Ďalší africký konflikt sa črtá v Etiópii. Egypt chce oslabiť Etiópiu s konečným cieľom „balkanizovať“ ju alebo ju aspoň vnútorne rozbiť na súbor de facto nezávislých štátikov, ktorým by sa dalo vládnuť, zatiaľ čo Saudská Arábia chce USA spôsobiť ďalšiu symbolickú porážku po tom, čo ich nedávno vyhnala z južného Jemenu. Tvrdenie Sudánu, že Etiópia a USA zaútočili na jeho hlavné letisko, vyvolalo zúrivú diplomatickú reakciu Etiópie. Hrozí  veľký regionálny konflikt, ktorý by mohla zastaviť mediácia Ruska, Číny alebo USA.

V Ázii podľa Korybka Rusko a India zostávajú špeciálnymi a privilegovanými strategickým partnermi. Rusku nehrozí, že sa stane čínskym vazalom, ani Indii nehrozí, že sa stane americkým. Uzavreli vojenskú logistickú dohodu RELOS, podľa ktorej Rusko obnovuje vojenskú prítomnosť v Indickom oceáne a India ju získava na Ďalekom východe a v Arktíde. Tak Rusko preventívne odvracia neprimeranú závislosť od Číny. Tento pakt o vojenskej logistike urýchľuje multipolárne procesy, a tým znižuje šance na  čínsko-americký bimultipolárny svetový poriadok. India sa tiež stala privilegovaným energetickým partnerom Ruska v Arktíde. Čína sa pod tlakom západných sankcií stiahla z ruského megaprojektu Arctic LNG 2, čo hlboko sklamalo Rusko. Rusko-americké rokovania o „novom uvoľnení napätia“ by po skončení špeciálnej vojenskej operácie s Ukrajinou mohli viesť k postupnému zmierňovaniu sankcií, čo by znamenalo masívne japonské, juhokórejské a taiwanské investície na ruskom Ďalekom východe bohatom na prírodné zdroje.

• HORMUZSKÝ PRIELIV

Situácia v Hormuzskom prielive zostáva chaotická. Ak abstrahujeme od neustále sa meniacich hodnotení situácie prezidentom USA, reálne Irán zotrváva na svojich pozíciách vo virtuálnych mierových rozhovoroch. Vyhlásenie ministra zahraničných vecí USA Rubia, že operácia Epic Fury sa skončila, keďže „všetky ciele misie“ boli úspešne splnené, nemožno brať za definitívne zastavenie bojových akcií v blízkej budúcnosti. Rokovanie iránskeho ministra v Číne sa skončilo vyhlásením, že Irán bude v rokovaniach s USA o ukončení vojny  akceptovať iba „spravodlivú a komplexnú dohodu“. Ďalšia operácia USA, zameraná na zaistenie bezpečnej plavby lodí Hormuzským prielivom Projekt sloboda, nepriniesla žiadny výsledok a podľa vyhlásenia Trumpa „bude na krátky čas pozastavená“.

Izrael preniesol svoje bojové akcie proti Hizballáhu na územie Libanonu. Vzájomné boje pokračujú napriek prímeriu, ktoré malo trvať do polovice mája. Samotná dohoda o prímerí, ktorú sprostredkovali USA, však obsahuje doložku, že Izrael má právo zasiahnuť proti „plánovaným, bezprostredným alebo prebiehajúcim útokom Hizballáhu“. Útoky Izraela na libanonskom území si už vyžiadali takmer tritisíc obetí a vysídlenie milióna obyvateľov. Tak isto pokračujú násilné akcie Izraela na území Gazy.

• ÚTOKY NA PÁPEŽA

Na Západe nič nového. Trump pápeža Lea XIV. obvinil z podpory údajného jadrového vyzbrojovania Iránu a nazval ho „slabým v oblasti kriminality a hrozným v oblasti zahraničnej politiky“. Pápež odpovedal slovami: „Poslaním Cirkvi je hlásať evanjelium, kázať pokoj. Ak ma niekto chce kritizovať za to, že hlásam evanjelium, nech to robí v duchu pravdy.“ Prvé dodávky kurčiat do Grécka v rámci dohody s blokom Mercosur (Brazília, Argentína, Paraguaj, Uruguaj), ktorú napriek protestom Ursula von der Leyenová podpísala, obsahovala salmonely v osemdesiatich percentách dodávky. Podľa dohody sa otvorili dvere EÚ pre dovozy 180-tisíc ton lacného hydinového mäsa ročne.