Kolotoč ktorý udržiava Zemplín v pohybe
Text a foto: Karina OBŠATNÍKOVÁ
Pochybovačom treba na rovinu povedať, že Dom Matice slovenskej v Michalovciach nie je nijaká „papierová inštitúcia“, ktorá by len prežívala. Od roka 1991 tu beží nepretržitý kultúrny kolotoč, ktorý drží Zemplín v pohybe. A nie je to len symbolické „udržiavanie tradícií“. Je to každodenný boj o kultúru, pamäť a identitu regiónu. Toto miesto nie je kulisa. Je to živý uzol, kde sa stretáva všetko – školy, samosprávy, kultúrne inštitúcie, združenia aj verejnosť. A výsledok? Neustály pohyb. Podujatia, projekty, spolupráce. Nič tu neustrnulo v oprašovaní minulosti.
Program je nabitý. Výstavy o slovenských osobnostiach a dejinných udalostiach, besedy a prednášky pre školy, súťaže pre deti a mládež, folklór, tradície, regionálna kultúra – a do toho pietne a spomienkové podujatia, ktoré dávajú histórii konkrétne tváre a mená. A práve tu prichádzajú momenty, ktoré majú váhu. Spomienková slávnosť na hrdinov Malej vojny. Pietna spomienka na kpt. Nálepku. Kladenia vencov počas roka, ktoré nie sú formalita, ale pripomenutie, že história tohto regiónu nie je uzavretá kapitola – stále rezonuje.
Silnou stránkou Domu Matice sú pamätné izby, ktoré nevznikli „náhodou“. Stáli za nimi Matica slovenská a miestni matičiari. Návštevník sa v nich nestretáva s vitrínami, ale s príbehmi osobností – G. Zvonický, Š. Hlaváč, P. Horov, V. Gaňa, F. J. Fuga, Ľ. Pavol. A aby toho nebolo málo, ich odkaz bol spracovaný aj v dokumente TV Mistrál, ktorý ich posúva ďalej – mimo múrov, do verejného priestoru.
A potom je tu pravidelný „ťah na bránu“. Šaliansky Maťko – súťaž, kde deti bojujú s textom aj s trémou. Fugova domovina – literárna a výtvarná súťaž, kde vznikajú nové talenty. Zlatý matičný hlások – spev ľudových piesní, kde rozhoduje hlas, odvaha a emócia. K tomu tvorivé dielne, medovníčky, výstavy, besedy, folklór Zemplína. A tento karusel sa nekončí za hranicami mesta. Michalovce, Veľké Kapušany, Sobrance až po Užhorod – Dom Matice funguje ako prepojená sieť kultúrneho diania. Spolupráce, kontakty, podpora Slovákov v zahraničí. Žiadna izolácia – ale široký záber. Lenže popri tom všetkom je tu realita, ktorá sa neukazuje na pódiu. Staršia budova, opravy, rekonštrukcie, revízie, kontroly. Neustály technický tlak. A do toho trinásť nájomníkov, s ktorými treba fungovať každý deň. Nijaká romantika – skôr manažment na ostro. A presne v tom je pointa. Toto nie je „kultúrna dekorácia mesta“. Je to živý organizmus, ktorý drží tradície, ľudí aj región pokope – často na hranici možností, ale stále v pohybe. Výsledky sú viditeľné. Ocenenia vrátane Ceny mesta Michalovce nie sú cieľ, ale len potvrdenie toho, že tento systém funguje. A že aj keď to niekedy vyzerá nenápadne, v skutočnosti ide o nepretržitú prácu, ktorá drží kultúru regiónu nad vodou.
