Situácia na slovenskom juhu nabáda je alarmujúca

thumbnail

Multikulturalizmus bezohľadne rabuje v národnom povedomí. Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej rozvíja činnosť najmä v oblasti podpory Slovákov na jazykovo a národnostne zmiešanom území, respektíve sa venuje spolupráci Slovákov s týmito menšinami v záujme posilňovania slovenskej štátnosti.  Všíma si však aj prejavy, ktoré  negatívne zasahujú do odvekých  národných hodnôt, deformujú ich alebo znevažujú ako relikt v presadzovaných trendoch globalizmu a multikulturalizmu. Súčasná riaditeľka Margaréta VYŠNÁ pôsobí v SNV MS takmer šesť rokov, profesijne sa venuje najmä národným, jazykovým, kultúrnym a politickým právam Slovákov na južnom Slovensku. Dosť problematík na  rozhovor pre matičný týždenník...

  • Nedávno sme si v tzv. mainstreamových médiách všimli trend informovať o tom, že sa na Slovensko zo Západu vracajú vzdelaní Slováci, ktorí v zahraničí dosiahli výrazné úspechy, pričom popudom na návrat je „volanie vlasti“, záujem o pokojný život v nej. Vzápätí však nasleduje zmienka, že v SR chcú robiť kurzy, osvetu v oblasti posilňovania demokracie, multikultúrnej spoločnosti, etnickej a náboženskej tolerancie. Nie je to protichodné?

Veď práve v tom je ten nový fenomén – vyzerá to tak, že niekto už dlhšie využíva volanie vlastencov po návrate Slovákov do vlasti vo svoj prospech. Podľa mňa ide doslova o drzé vykrádanie národného vedomia v skrytých súvislostiach! „Úspešní“ zahraniční Slováci môžu byť doma ešte úspešnejší – nielen bohatí a úspešní, ale môžu mať aj politickú moc, ktorú v zahraničí sotva získajú. Tento program istého občianskeho združenia stavia na získanej autentickej skúsenosti Slovákov v zahraničí a ich ustálenej tolerancii ku globálnej orientácii. Výchova novej politickej generácie sa má dosiahnuť vzdelávaním „záujemcov“ od desiatich rokov, teda aj detí (!) a mládeže, najmä prostredníctvom sociálnych sietí v zmysle kombinácie vzťahu k domovine, záujmu o región a globálneho uvažovania, multikulturalizmu, ľudskosti, tolerancie a pod. (ako prezentuje združenie).

  • Pre isté skupiny je zrejme nesmierne dôležité, aby systematicky pracovali na vytváraní a zasielaní takýchto profesionálov s cieľom vytvárať multikultúrnu societu (teda rozvrátiť tradičnú slovenskú a kresťanskú spoločnosť)...
Riaditeľka SNV MS M. Vyšná žije v Štúrove.

Spomenutý zámer s úsilím o návrat Slovákov z bohatého a multikultúrneho zahraničia (ale aj domácim) sľubuje uplatnenie mladým, slobodným, ako aj celým rodinám azda vo všetkých oblastiach verejno-spoločenského a osobného života – od stredoškolského vzdelávania, pracovných príležitostí, občianskej a politickej angažovanosti, možnosti získať ocenenia a finančnú podporu, cez mediálnu podporu tzv. liberálnych médií až po dobrovoľníctvo a voľnočasovú činnosť. Tento systém je natoľko falošný a úlisný, že pre bežného človeka, nieto ešte dieťa, je ho aj ťažké rozpoznať a odhaliť. Ak však zasahuje do výchovno-vzdelávacej zložky už u detí, ale aj dospelých, ide jednoznačne o zásah do národnej identity. Pretože vzdelávanie tvorí najvýznamnejší článok národného vedomia a národné vedomie je zas jednou zo zložiek národnej identity. Táto stratégia má nielen vychovať ľudí s pevným presvedčením o natrénovanej pravde ponúkanej propagandy, ale aj s aktívnym občianskym a budúcim politickým prístupom. Navyše aj v mene bezhraničnej a neobmedzenej tzv. ľudskosti a tolerancie ku každému človeku.

  • Hlavným cieľom práce SNV MS však sú Slováci na jazykovo a národnostne zmiešanom území, ako aj spolupráca s tu žijúcimi národnostnými a jazykovými menšinami.

Vždy však ide o podporu multikulturalizmu, či sa to týka utečencov alebo národnostných menšín. Slovensko v súčasnosti chcú onálepkovať ako multikultúrny štát. Mali by sme však definovať vlastnú predstavu o multikulturalizme a presadiť si ju, a nie prijímať nanútenú.

Chceme  prezentovať Slovensko a slovenský juh podľa našich stáročných bohatých tradičných kultúrnych a jazykových oblastí a súčasných kultúrnych prejavov Slovákov na juhu. Veľmi rýchlo by sme zistili, že južné regióny Slovenska nie sú až také „multikultúrne“. Venujme pozornosť v prvom rade príslušníkom vlastného národa, vlastným obyvateľom. Príčinou kritického postavenia Slovákov na juhu je nedobrá legislatíva, zlé politické rozhodnutia, neinformovanosť Slovákov nežijúcich na slovenskom juhu, ich slabá identifikácia so slovenským juhom. Stratégia pre Slovensko by mala byť taká, aby štát mal maximálny dosah na prihraničné územia a národnostné menšiny pobádal k integrácii. Reálne však prebieha čoraz väčšia izolácia juhu štátu.

  • Zámerom je dosiahnutie autonómie a v konečnom dôsledku rozvrátenie celistvosti SR?

Autonomistické programy menšinových maďarských strán sú tu už od roku 1918 a aj dnes ich verejne bez akýchkoľvek okolkov prezentujú vo svojich politických programoch menšinové strany. Napriek tomu, že slovenskí voliči radikálne odmietajú autonómiu slovenského juhu, vo voľbách volia politické strany s potenciálom tvoriť politické zoskupenia s autonomistickými stranami. Autonómia na Slovensku reálne existuje: kultúrna – formou zákona o fonde na podporu kultúr národnostných menšín (uplatňuje sa tam, kde žijú národnostné menšiny), a školská asi na polovici územia juhu Slovenska – približne v päťsto obecných samosprávach, kde v komunálnych voľbách získali menšinové strany moc v miestnych samosprávach. Na rade je uzákonenie maďarčiny ako regionálneho jazyka (program SMK a Mosta – Híd), čo sa postupne darí protizákonným osadzovaním dvojjazyčných označovaní a ďalšou intenzívnou protislovenskou činnosťou. Pokiaľ nepochopíme tieto súvislosti, tí, ktorí konajú na prospech cudzích záujmov, budú konať, kým nedosiahnu viac a inakšej autonómie.

  • Aké má MS možnosti, čo môže urobiť?

Program + systém + jednota = sila platí univerzálne. Na podporu národných cieľov by sme mali prijať konkrétne rámcové dokumenty v oblasti pôsobenia Matice slovenskej, ktoré budú „rozmieňať na drobné“ matičnú stratégiu. Pritom by mali platiť isté zásady vzťahujúce sa na reálny stav na slovenskom juhu.

Zhováral sa Viliam KOMORA – Karikatúra: A. MIŠANEK - Foto: archív I. V.



Pridaj komentár