Učitelia, školy aj žiaci potrebujú lepšie podmienky

thumbnail

Dokument Učiace sa Slovensko ponúka víziu školstva na desať rokov. Ministerstvo školstva zverejnilo reformný dokument Učiace sa Slovensko, ktorý prináša víziu pre školstvo na najbližších desať rokov. Počas šiestich týždňov plánuje ministerstvo organizovať okrúhle stoly na politickej a odbornej úrovni a na pripomienkovanie dokumentu vyzvalo aj širokú verejnosť. Slovenské národné noviny v tejto súvislosti besedovali so spoluautorom projektu, bývalým ministrom školstva, vysokoškolským pedagógom doc. RNDr. Milanom FTÁČNIKOM, CSc.

  • Kvalita vzdelávacieho procesu dlhodobo klesá; poukazujú na to riaditelia gymnázií, ktorí by mohli menovať základné školy, ktorých ani jeden uchádzač neprešiel prijímacími skúškami, poukazujú na to vysokoškolskí pedagógovia. Aj vy ste pedagóg, aké sú vaše poznatky?

Vysoké školy sa sťažujú, že im zo stredných škôl prichádzajú slabšie pripravení študenti, stredné školy hovoria to isté o základných školách. V našom dokumente hovoríme o tom, že s výchovu a so vzdelávaním musíme začať už od raného veku a zmeniť prístup k deťom na individualizovaný tak, aby sme v každom dieťati dokázali rozvinúť jeho potenciál. Zmeny navrhujeme na každej úrovni vzdelávania, ale asi najviac ich je pri základoch.

  • Ešte kým sa dostaneme k dokumentu, povráva sa, že časom by už slovenský jazyk nemusel byť povinnou súčasťou maturitnej skúšky. Bolo by to správne rozhodnutie?

Náš dokument vychádza z toho, že maturitná skúška by mala byť profilujúcou skúškou. Ak je povinný slovenský jazyk, cudzí jazyk a pribudla by aj matematika, tak na profiláciu zostane jeden predmet. Reakcie verejnosti aj odborníkov sú celkom jasne na  prospech toho, aby maturita zo slovenčiny bola naďalej povinná. Ale je dobré, že sa otvorila hneď aj otázka, ako lepšie učiť slovenský jazyk, pretože dnešní mladí ľudia podceňujú ovládanie jazyka, a to sa len zachovaním maturity nedá napraviť.

  • Učiteľ a škola potrebujú istú dávku dôvery a najmä stabilitu vzdelávacieho systému. Ako sa dokument stavia k rôznym pokusom, takzvaným inovatívnym metódam, a dokonca aj k dobrovoľnosti, ktorá nie tak dávno dávala školám voľnosť do určitej miery vybrať si pre ňu zaujímavú metodiku výučby?

Stabilitu systému chceme dosiahnuť tým, že okolo dokumentu Učiace sa Slovensko vznikne širšia spoločenská, ale aj politická dohoda. To bude znamenať, že po nástupe nového ministra nepríde opäť k zásadnej zmene kurzu. To sa osvedčilo vo Fínsku, kde takúto dohodu urobili pred viacerými desaťročiami a potom ťažili z jej výsledkov. Tie dosiahli aj tým, že školám a učiteľom dali oveľa viac dôvery a voľnosti, aby mohli využívať tie najlepšie metódy a formy výchovy a vzdelávania pri jasne stanovených cieľoch, čo sa nimi chce dosiahnuť.

  • Ak správne interpretujeme vašu nedávnu nepriamu citáciu v médiách, štát by mal v podstate na starosti „iba“ stanovenie miery vedomostí žiaka v príslušnom ročníku a škola by mala poskytnúť žiakovi všetko, aby túto mieru dosiahol. Bez toho, aby ju štát dirigoval napríklad v tom, ako má vyzerať vyučovacia hodina.

Je veľmi dôležité, aby štát stanovil svoje očakávania na výstupy vzdelávania, na vedomosti a zručnosti, ktoré absolvent príslušného stupňa vzdelávania má ovládať. Ale aby nepredpisoval úplne detaily, ktoré si môže vyriešiť škola, a naozaj jej uvoľnil ruky na to, aby mohla pracovať s deťmi tak, ako si stanoví v školskom vzdelávacom programe, so zohľadnením svojich možností a podmienok pri rozvoji osobnosti žiaka.

Podľa vás školstvo potrebuje kvalitných učiteľov, no treba im tiež – tak isto podľa vás – zabezpečiť podporu pri práci s problémovými, ťažko vychovateľnými či zdravotne postihnutými deťmi. Otázka znie ako?

V dokumente navrhujeme posilniť a dobudovať podporný systém, ktorý pomôže učiteľovi zvládnuť prácu s problémovými deťmi. Hovoríme o asistentoch, psychológoch, špeciálnych pedagógoch, ktorí budú súčasťou viacúrovňového integrovaného systému podpory a pomoci pre učiteľa a žiaka. Bez toho sa nedá rozširovať inkluzívny charakter vzdelávania, ale ani zvládať problémy, ktoré dnešné deti majú.

  • Školstvo je u nás trvale podfinancované, zo štátneho rozpočtu sa mu dlhodobo ujde vždy len zlomok želateľných zdrojov. Kde, na akej hranici vidíte vy pri súčasných možnostiach našej ekonomiky optimum zdrojov?

Bez zvýšenia financií sa nedá urobiť reforma, pretože chceme mať lepšie ohodnotených učiteľov, chceme mať viac odborníkov na podporu učiteľov a lepšie vybavené školy. Vláda sa zaviazala, že v roku 2020 chce financovať školstvo na úrovni priemeru EÚ, čo je asi 4,5 percenta HDP, iba z verejných zdrojov (dnes dávame 3,4 percenta HDP). Podľa tohto záväzku vlády pôjde o výrazný nárast, z ktorého možno financovať aj reformné návrhy z dokumentu Učiace sa Slovensko. Rozhodnutie vlády o postupnom zvyšovaní financií až do roku 2020 bude skúšobným kameňom toho, či dostane národný program rozvoja výchovy a vzdelávania šancu byť úspešný, alebo zostane len na papieri.

Zhováral s Ivan BROŽÍK – Foto: archív M. F.



Pridaj komentár