Zaslepenci nevidia reálnu skutočnosť

thumbnail

Súčasné smerovanie Európskej únie už kritizujú aj významní politici. Paríž sa stáva centrom Európskej politiky. Kým v Berlíne prácne a dlho hľadali podoby novej nemeckej vlády a zaoberali sa viac-menej sami sebou, v hlavnom meste Francúzska sa zdvihol varovný prst nad blízkou budúcnosťou Európy. A otvoril oči tým, ktorí odmietajú vidieť skutočnosť. Najnovšia „Parížska výzva“, pod ktorou sú podpisy trinástich konzervatívnych politikov a politológov z  desiatich krajín, kritizuje súčasné smerovanie Európskej únie.  A to v otázke názorov a poloriešení imigračnej politiky či v súvislosti s obmedzovaním slobody prejavu vo všetkom, čo sa týka kritiky alebo poukazovania na riziká zjavnej islamizácie starého kontinentu. Výzva nie je nijaký výkrik do „tmy“. Medzi jej signatármi je napríklad Roger Vernon Scruton, anglický filozof, spisovateľ a politológ, známy v Spojenom kráľovstve ako kľúčová postava „Novej pravice“. Scruton prvýkrát prijal konzervatívne názory počas študentskej vzbury v máji 1968 vo Francúzsku.

„Nečakane som sa ocitol na opačnej strane. To, čo som uvidel, bol nedisciplinovaný dav svojvoľných chuligánov zo strednej vrstvy. Keď som sa spýtal priateľov, čo títo chcú dosiahnuť, všetko, čo som sa dozvedel, bola smiešna marxistická hatlanina. Bol som tým znechutený, a preto som sa vrátil k obrane západnej civilizácie proti takýmto udalostiam. Preto som sa stal konzervatívcom. Radšej skúšam veci zachovávať, ako ich ničiť.“

■ DVE EURÓPY

Konzervatívni politici varujú, že z jednej Európy sa zrazu stali dve. Jedna Európa je, našťastie, ešte stále stelesnením starej civilizácie, no tá druhá predstavuje čoraz autoritatívnejšiu politickú organizáciu. A čoraz viac demagogickú, ak nie až despotickú.

„Je pravda, že väčšina moslimov je umiernená. Napriek tomu by sme nemali aktívne zvyšovať ich podiel v Európe,“ hovorí (pre portál aktuality.sk) riaditeľ Občianskeho inštitútu v Prahe Roman Joch. Podľa neho sa totiž v Európe správajú ako kolonizátori. „Projekt multikulturalizmu zlyhal.“ Nepáči sa mu, že politici, ktorí kritizujú islam a otvorený prístup k utečencom, čelia žalobám. „Ak niekto popiera napríklad holokaust, je to buď blázon, alebo zlý človek. Zakázané by však mali byť len prejavy, ktoré obhajujú alebo navádzajú na zločiny,“ myslí si Joch.

Konzervatívci varujú, že politické elity, čo sa pravidelne schádzajú a potľapkávajú v Bruseli, stratili kontakt s realitou. Sme svedkami úspešného rastu obľúbenosti populistických, nič neriešiacich názorov. Málokto vie na ne reagovať, a ak sa aj niekto nájde, okamžite je „spláchnutý“ vlnou tvrdej kritiky, odvolávajúcej sa na všeobjímajúci pojem humanizmus.

■ RIZIKO NEOMARXIZMU

„Ak sú reakciou reči o bláznoch či fašistoch, populizmus môže získať nebezpečnú, reštriktívnu tvár v podaní Mussoliniho,“ varuje Roman Joch. Zároveň sa v jednej z odpovedí dotkol aj zaujímavého faktu, a to, že na Slovensku prakticky, až na nejaké vzácne a už dávno umlčané výnimky, neexistuje konzervatívny politik v tom pravom pôvodnom zmysle slova. Výzva je však otvorená ďalším záujemcom, ktorí by pod ňu radi pridali svoj podpis.

Konzervatívne autority v Paríži poukázali na nebezpečne vzrastajúci vplyv ľavicovo-liberálnych tendencií v Európe. Tvrdia, že práve preto prišli s alternatívou, ktorá je konzervatívna, zodpovedná a zároveň lojálna k západnej civilizácii. „EÚ ako politická inštitúcia nie je totožná s Európou ako civilizáciou. Nechceme Úniu zrušiť, len ju zreformovať.“ To je posolstvo z Paríža všetkým, ktorí by sa mohli a chceli zamyslieť nad spomínanou výzvou.

 

Celé znenie dokumentu Parížska výzva zverejňujeme v súbore WORD: PAŘÍŽSKÁ VÝZVA_konzervatívci

Ivan BROŽÍK – Foto: internet-zdtoj: al-fanar-media