Úspešne sme uzatvorili rok Antona Bernoláka
Spracoval: (mb)
Bolo to veru tak, Matica slovenská ako jediná kultúrna ustanovizeň si dôstojne pripomenula Rok Antona Bernoláka, ktorý zaradilo UNESCO do svojho kalendára. Kultúrny svet si pripomínal 250 rokov od narodenia (3. októbra 1762) a 200 rokov od úmrtia (15. januára 1813) muža, ktorý ako sám povedal: „Z nevymluvnú prácú slovenskej dal sem sa do cesty.“ Potešilo, že si matičné aktivity pri svojej pracovnej zaujatosti všimol aj predseda vlády.
▪ LIST ROBERTA FICA
Vážený pán predseda,
Úvodom mi dovoľte zaželať Vám veľa úspechov v novom roku 2013 pre Vás osobne aj pre inštitúciu, na čele ktorej stojíte, pre Maticu slovenskú. Pri tejto príležitosti by som Vám rád vyjadril vďaku za to, že Matica slovenská ako jediná slovenská kultúrna inštitúcia minulý rok vyhlásila Rok Antona Bernoláka pri príležitosti 250. výročia jeho narodenia a 15. januára 2013, keď si pripomíname 200. výročie jeho smrti, tento Bernolákov rok aj uzatvára symbolicky v Bernolákove.
Pamäť národa treba opakovane obnovovať. Pri svojej vyťaženosti som sledoval aktivity Matice slovenskej skôr z diaľky, ale viem, že ste zorganizovali Národnú púť na Devín, že ste spolu s farnosťou v Bratislave v Chráme svätého Martina zorganizovali slávnostnú svätú omšu za Antona Bernoláka ako vďaku za jeho prácu katolíckeho kňaza i veľkého národovca pre slovenský národ. Napokon najväčším požehnaním jeho konania je vytvorenie prvej písomnej slovenčiny. Je mi tiež známe, že ste na Bratislavskom hrade pripravili nádhernú slávnostnú akadémiu v réžii a interpretácii Juraja Sarvaša, Idy Rapaičovej a Jozefa Šimonoviča. Musím poznamenať, že výber miest, kde ste Bernolákovi v Bratislave vzdali hold, je skvostný. Chcem sa Vám preto pri príležitosti ukončenia roka Antona Bernoláka poďakovať, že nešetríte silami.
Rád by som Vám v roku 1 150. výročia príchodu solúnskych bratov sv. Cyrila-Konštantína a Metoda na naše územie a v roku 150. výročia vzniku Matice slovenskej zaželal úspešný rok nádhernej spolupráce na území nášho národa.
S pozdravom
Robert Fico
▪ MNOHÉ AKTIVITY
A tak už len zhrňme, čo všetko sme pripravili na počesť rodáka z oravskej Slanice, ktorý sa dal do cesty, „ešče nikdo kterej svími ňešlápal paty“. Začal „brúsiť“ našu spisovnú reč, zanedbávanú od čias jej pozdvihnutia na európsky prestol Konštantínom Filozofom v 9. storočí. V Martine pred matičnou budovou sme 2. októbra za účasti členov parlamentného Výboru pre kultúru a médiá, ktorý práve v Matici zasadal, slávnostne odhalili Bernolákovu bustu. V Bratislave sa konala bohoslužba v Katedrále sv. Martina, na ktorej biskup F. Rábek vysvätil základný kameň budúceho pamätníka bernolákovcov, ktorý by mal byť na mieste ich štúdia na Bratislavskom hrade. Tu sa konala premiéra scénického pásma Slovenskej dal som sa do cesty, ktoré klasicky perfektne zvládli naši skvelí umelci na čele s J. Sarvašom. Reprízu zhliadli diváci v Ivanke pri Dunaji i na bratislavských Kramároch – škoda len, že ju nenakrútila naša RTVS, veď odzneli na nej v podaní Idy Rapaičovej netušene krásne originálne Hollého verše. Na devínsku faru sme inštalovali pamätnú tabuľu, lebo tam Bernolák strávil dva mesiace prázdnin predtým, ako vyšli základné diela spisovnej slovenčiny. Je až neuveriteľné, že na Devíne čerpali inšpiráciu všetci najvýznamnejší slovenskí jazykovedci: Konštantín, Bernolák i Štúr. Bernolákovské matičné podujatia sa konali aj v Nových Zámkoch, kde je Bernolák pochovaný, v Trnave, kde založil Slovenské učené tovarišstvo, aj v Bernolákove, kde ako v Čeklísi bol kaplánom, ale aj na rodnej Orave, v Michalovciach, Rožňave, Lučenci a na ďalších miestach, kde boli výstavy či besedy o románe Bernolák, ktorý v rámci osláv vydalo matičné vydavateľstvo. Matica dokázala, že naozaj môže a chce byť svedomím národa a uchovávateľom jeho hodnôt.
(mt, mb – Foto: archív)