Rozdelenie Česko-Slovenska zjavne pociťoval ako neúspech
Peter JÁNOŠÍK – Karikatúra Andrej MIŠANEK
Prvé výročie odchodu posledného česko-slovenského prezidenta Václava Havla na konci minulého roku sa v Česku nieslo v znamení večnosti. Jeho prívrženci vyrazili s heslom S Havlom ďalej! Istotne pre mnohých Čechov je skutočnou ikonou. Ale aj v minulosti sme počúvali So Sovietskym zväzom na večné časy alebo Lenin žil, Lenin žije, Lenin bude žiť. Ktovie, aký bude mať úspech masívna mediálna kampaň s cieľom svätorečiť Václava Havla a takto oživiť náboženstvo v ateistických Čechách? Pražské letisko mu už patrí…
Na Slovensku by bol slogan S Havlom ďalej nepatričný. Nezapadlo ešte prachom, že v rámci nového modelu federácie chcel Slovensko rozdeliť na západ a východ. Keď sa objavila idea samostatného Slovenska, ironicky poznamenal, že ľudia, čo to chceli, „vyskočili spoza bučka“. Preto ho slovenský ľud počastoval surovými slepačími vajíčkami a iným heslom – Dosť bolo Havla!
- NEPOZNAL SLOVÁKOV
Slovenský národ, jeho pomery a zmýšľanie nepoznal. Každý v národnom duchu vychovaný Slovák veril, že raz aj nám zasvieti slobodná hviezda. Havel síce povedal, že „porozumieť si neznamená, že jedni sa prispôsobia druhým, ale že pochopia navzájom svoju identitu“. Bol však dvojtvárny. Priznal to výrokom: „Najlepšia myšlienka je tá, ktorá ponecháva vždy istý priestor pre možnosť, že všetko je súčasne úplne inak.“
Rozdelenie Česko-Slovenska zjavne pociťoval ako neúspech nielen svoj, ale aj všetkých Čechov. Slováci sa pre neho stali na dlhé roky ultranacionalisti. Pri vyslovení názvu „Česko“ po mne lezú slimáci, povedal Havel a pomstil sa nám tzv. konverziou, čo bol cudzí názov pre zrušenie zbrojného priemyslu na Slovensku. Na Havlov popud z humánnych dôvodov zrušili trest smrti, podpísal zrejme najväčšiu amnestiu, akú kedy prezident udelil. Vtedy vyhrala „pravda nad lží a nenávistí“ a na slobodu sa dostalo 23 260 väzňov (z 30 000), medzi ktorými bola masa vrahov a nenapraviteľných recidivistov. Zločiny, ktoré títo utláčaní chudáci potom spáchali, stáli život 30 ľudí. Známy je prípad, keď recidivista znásilnil niekoľkomesačné dievčatko, ktoré potom zabil a pohodil pod posteľ, na ktorej sa napokon vyspal. Keď sa na Havla obrátili rodičia dieťaťa so žiadosťou o trest smrti pre tohto páchateľa, Havel to z „humánnych dôvodov“ odmietol.
- HUMANITÁRNE BOMBY
Humánne dôvody ho viedli aj ku komentovaniu situácie v Kosove: „Domnievam sa, že v priebehu zásahu NATO v Kosove existuje jeden činiteľ, o ktorom nikto nemôže pochybovať: nálety, bomby nie sú vyvolané hmotným záujmom. Ich povaha je výlučne humanitárna.“ K tomu treba dodať jeho vlastné slová, že „politik môže hovoriť pravdu a žiť v súlade so svojím svedomím“. Pravdepodobne čiernym. Za heslo Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou mu aj jeho rodáci nadávali do „pravdoláskarov“ a hnevali sa, že jeho proroctvo sa nenaplnilo. Vynález termínu humanitárne bombardovanie vynieslo Václava Havla na piedestál svetovej diplomacie. Súhlas najväčšieho humanistu sveta s bombardovaním Belehradu bol na nezaplatenie. George W. Bush povedal: „Nezastrašený hrozbami, nezmenený politickou mocou Václav Havel pretrpel pre slobodu veľa a stal jedným z najväčších hrdinov.“ A Madeleine Albrightová: „Neustále pátral po tom najlepšom v sebe a vo všetkých z nás.“ Dodajme, že asi aj po ilúziách: „Komunisti vás budú strašiť nezamestnanosťou. Nie je to pravda, ničoho sa nebojte. Dvadsať rokov tvrdila oficiálna propaganda, že som v službách imperializmu, od ktorého prijímam tučné výslužky, že chcem byť majiteľom rozličných podnikov… Boli to všetko lži…“
- CESTA K BOHATSTVU
Sen sa Havlovi splnil vďaka nežnej revolúcii, počas ktorej davy skandovali: „Dubček na hrad.“ Václav Havel toto skandovanie eliminoval plastelínou v ušiach a zariadil to tak, že Dubčeka nahradil. Otvorila sa mu cesta k reštitúciám a k pozývaniu celebrít. Za jeden z jeho najväčších činov možno označiť objavenie sa na balkóne hradu spolu s Rolling Stones. Prišiel ho pozdraviť aj bývalý šéf CIA, vtedajší prezident USA George Bush starší. Popularitu získal aj označením socialistických panelákov za „králikárne“. Citujme ho aj naostatok: „Život je radostná spoluúčast na zázraku bytí.“ Pre Havla a jeho myslenie istotne.