3 otázky pre: Dušana TÓTHA, reverenda z kanadskej základiny v Toronte
Oceňujem Maticu a pamätník vysťahovalectva
Zhováral sa Dušan D. KERNÝ
● Na pôde Matice slovenskej ste vyvinuli nemálo úsilia postaviť Pamätník vysťahovalectva. Koľký je to už pokus?
Bol to siedmy okrúhly stôl, podstata je, že sa vytvorila Nadácia Národný pamätník slovenského vysťahovalectva. Oceňujem, že Matica slovenská, ktorá bola od prvopočiatku pri týchto snahách ešte od roku 1984, ako aj pri položení základného kameňa v roku 2000, vytvára teraz vedno s dvomi občianskymi združeniami novú iniciatívu na postavenie pamätníka.
● Ako známy evanjelický pastor, aktívny člen Svetového kongresu Slovákov založeného ešte Š. B. Romanom v čom vidíte význam takéhoto pamätníka?
Veď ho má azda každý národ! Viete, ten základný kameň na druhom petržalskom brehu Dunaja má štyri a pol tony, je to červená žula, dar krajanov z Maďarska – je to symbol doteraz nenaplneného úsilia postaviť pamätník na uchovanie pamäti na slovenskosť. Treba vytvoriť miesto, kam prídu deti, vnuci stoviek tisícov vysťahovalcov zo Slovenska, aby si povedali, že sa uchováva pamäť, že majú jedno miesto v hlavnom meste Slovenska, kde si môžu pripomenúť, že dnešné samostatné Slovensko, o ktorom ich predkovia len snili, je dnes nielen skutočnosť, ale má miesto na pamiatku vysťahovalectva....
● Na ustanovujúce zasadanie na pôde Matice slovenskej ste prišli v dňoch svojho významného životného jubilea...
No viete, tých sedemdesiatpäť to je len na papieri, cítim sa mladý, udržujú ma aj spomienky na podujatia so Š. Romanom či s E. Loeblom na pôde Európskeho parlamentu – keď sa po prvý raz hovorilo o samostatnom národe, samostatnom Slovensku hlboko pred rokom 1989, o oboch spomínaných, že vtedajší režim ekonomicky a politicky nevydrží a potom Slovensko musí kráčať k samostatnosti, na povzbudenie pri návšteve pápeža vo Vatikáne – aj to hovorí za Národný pamätník slovenského vysťahovalectva.