Vlastné bývanie dosť často znamená splácanie úverov až do dôchodkového veku
Oto BALOGH – Foto: investujeme.sk
Slabo rozvinutý trh so štátnymi nájomnými bytmi a chýbajúce tzv. štartovacie byty mladým rodinám znamenajú, že pre Slovákov je úver od banky často jedinou možnosťou, ako získať strechu nad hlavou. Nasporiť si na vlastné bývanie v prijateľnom časovom horizonte je totiž pri našich platoch prakticky nemožné. Úvery na nehnuteľnosti tvoria tri štvrtiny úverov domácností a pravidelné splátky hypotekárneho úveru, ktorý je najčastejšou formou riešenia problémov s bývaním, výdatne zaťažujú rodinné rozpočty.
Mnohí Slováci si však po hypotéke nedovolia siahnuť pre nízke zárobky, keďže priemerná výška hypotéky na zaobstaranie vlastného bytu je asi 46 tisíc eur, lehota jej splácania 25 – 30 rokov a priemerné mesačné splátky 250 – 405 eur v závislosti od výšky hypotekárneho úveru. Aj preto až 52 percent Slovákov vo veku 25 – 34 rokov býva s rodičmi. Svoju bytovú otázku si v priemere začínajú riešiť vo veku 31 rokov.
■ NESLÁVNE PRVENSTVO
V rozmedzí rokov 2008 – 2010 splácali Slováci najdrahšie hypotéky v rámci celej eurozóny. Priemerná 5,5-percentná úroková sadzba slovenských hypoték bola o takmer o dve percentá vyššia ako európsky priemer. Najnižšie úrokové sadzby (v percentách) mali Fínsko (2,83) a Luxembursko (3,08). Nižšie ako na Slovensku boli dokonca aj v štátoch EÚ najviac postihnutých dlhovou krízou (tzv. štáty PIIGS) – v Portugalsku (3,26), Taliansku (3,32), Írsku (3,48), Grécku (3,97) a Španielsku (3,49). Po vypuknutí dlhovej krízy v roku 2009 začal objem poskytnutých hypoték v štátoch eurozóny klesať, ale u nás bol trend opačný a objem hypoték rástol. Banky na Slovensku získavali stále viac hypotekárnych klientov a nič ich nenútilo znižovať úročenie hypoték
■ NIČ NOVÉ POD SLNKOM
Situácia sa z nášho pohľadu výraznejšie nezmenila ani v roku 2011. Úročenie úverov kleslo nielen v eurozóne (3,25 percenta), ale aj v niektorých štátoch PIIGS – v Írsku na 3,19, v Taliansku dokonca na 2,94 percenta. Stúplo len v Portugalsku (3,70) a Grécku (4,28). Slovensko so 4,77-percentným úročením úverov padlo na druhé miesto a prepustilo prvenstvo Cypru (5,31). Najlacnejšie úvery v eurozóne v roku 2011 mali Luxembursko (2,28), Fínsko (2,44) a Rakúsko (2,92). Podľa aktuálnych údajov z tohto roku sú priemerné úroky úverov na bývanie (pri päťročnej fixácii) v rámci eurozóny 3,72 percenta. Najnižšie úročenie (v percentách) majú Fínsko (2,02), Portugalsko (2,06), Luxembursko (2,07), Írsko (2,86) a Rakúsko (2,90). Úvery na bývanie sú v Taliansku úročené 3,25 a v Grécku 3,34 percenta. Ako vidno z týchto údajov, v oblasti úročenia úverov na bývanie neplatí úmera – zdravá ekonomika rovná sa nízke úroky. Potvrdzuje to aj 5,13-percentné úročenie úverov Slovákov, ktoré je opäť druhé najvyššie v eurozóne a je len o jednu stotinu percenta nižšie než na Cypre. V máji toho roku dokonca stúpla úroková sadzba hypoték na Slovensku na 5,4 percenta ročne.
■ NAŠE DRAHÉ ÚVERY
Neznie to práve logicky, ale faktom je, že štáty s ďaleko horším stavom ekonomiky a vyšším zadlžením majú úvery na bývanie lacnejšie ako na Slovensku. Otázka znie – prečo?
Predstavitelia bánk na Slovensku majú poruke hneď niekoľko odpovedí. Naše banky sa financujú drahšie než napr. nemecké či rakúske, máme nízke príjmy, vyššiu nezamestnanosť, horšiu ekonomickú situáciu, nízku vymožiteľnosť práva, rizikovejších klientov. Porovnanie s Nemeckom či s Rakúskom by sedelo, ale prečo sú lacnejšie hypotéky napr. v štátoch PIIGS, ktoré majú mizerné ratingy, vyššiu zadlženosť i nezamestnanosť (napr. v Španielsku 25-percentnú) a vysokorizikových klientov? Odpoveď sa možno skrýva v údajoch o ziskoch bánk na Slovensku v ostatných rokoch. V období 2008 – 2010 zarobili 1,449 mld. eura, v roku 2011 bol ich čistý zisk 674 mil. eur a objem všetkých úverov na bývanie dosiahol 36,4 mld. eura. Hypotekárny trh na Slovensku ovládajú tri banky – Slovenská sporiteľňa, VÚB a Tatrabanka, ktoré si konkurujú najmä výškou úveru v pomere k založenej nehnuteľnosti a prefinancujú aj 100 percent ceny nehnuteľnosti. A náklady na 100-percentné prefinancovanie sú vyššie ako na 60-percentné, teda hypotéka je drahšia. Banky na Slovensku žijú z úrokov a poplatkov a súdiac podľa ich ziskov nežijú si zle. Zisky z úrokov tvoria 80 a z poplatkov 20 percent ich príjmov. Možno v tom tkvie tajomstvo drahých slovenských hypoték.