Najnovší návrh na dvojjazyčné označovanie železničných staníc je protizákonný
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ – Foto: Maroš M. BANČEJ
V súčasnej zlej hospodárskej situácii Slovenska navrhuje splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny L. A. Nagy zaviesť finančne nákladné dvojjazyčné názvy železničných staníc a zastávok na južnom Slovensku, pričom sa odvoláva na § 4 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. Lenže pomenovanie železničných objektov sa riadi zákonom č. 513/2009 Z. z. o dráhach s doplnením niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a neumožňuje dvojjazyčné označovanie staníc.
Ako reakciu na návrh splnomocnenca L. A. Nagya občianske organizácie Slovenské Hnutie Obrody, Združenie slovenskej inteligencie a Štúrova spoločnosť poslali ešte v septembri tohto roku otvorený list Jánovi Počiatkovi, ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. List dostali na vedomie aj Róbert Fico, predseda vlády SR, a Marek Maďarič, minister kultúry SR.
V liste okrem iného stojí, že „splnomocnenec nesúlad zákonov rieši apelovaním na toleranciu voči maďarskej menšine a umožnenie označovania dvojjazyčných nápisov železničných staníc a zastávok“. Autori listu aj na základe vyjadrení Slovákov na južnom Slovensku nesúhlasia s takýmito nátlakovými riešeniami politikov zastupujúcich maďarskú menšinu. Odvolávajú sa na výsledky rokovaní splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny L. A. Nagya s generálnym riaditeľom sekcie železničnej dopravy a dráh J. Kubíčkom i so zástupcami Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Železníc Slovenskej republiky na Úrade vlády SR na Sekcii národnostných menšín v apríli 2012. Tie sú pre Železnice SR záväzné a vyplýva z nich, že podľa zákona o zmene názvu stanice rozhoduje Úrad pre reguláciu železničnej dopravy SR.
Úrad však nemá vo svojej pôsobnosti rozhodovanie o umiestnení označenia obcí v jazyku menšín na železničných staniciach. Postup pre takéto rozhodovanie nie je legislatívne stanovený. Z tohto dôvodu sa úrad nemôže takýmito žiadosťami vecne zaoberať a budú zamietané. Označovanie železničných staníc a zastávok nápismi upravuje technická norma železníc TNŽ 73 6390. Táto norma však nepozná označenia obcí v jazykoch národnostných menšín, teda v nej ani nie je stanovený technický spôsob realizácie takejto možnosti.
■ VYSOKÉ NAPÄTIE?
Znenie § 4 ods. 3 zákona č.204/2011 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín nekorešponduje s terminológiou používanou v zákone o dráhach, lebo na železničných staniciach a zastávkach sa neuvádzajú názvy obcí, ale názvy staníc, resp. zastávok, ktoré sa vo viacerých prípadoch odlišujú od názvov obcí, kde sa stanica alebo zastávka nachádza. Popritom zákon o jazykoch menšín upravuje iba označovanie staníc, pričom stanice sú len jedným druhom dopravných bodov, ktoré upravuje zákon o dráhach. Okrem toho v priestoroch železničných staníc a zastávok zodpovedá ŽSR len za zariadenia, na ktorých sa uvádza odchod a príchod vlakov. Iné informácie pre cestujúcich umiestňujú operátori, teda Železničná spoločnosť Slovensko a súkromní nájomcovia priestorov.
Autori listu považujú samotný zákon o používaní jazykov národnostných menšín a jeho uplatňovanie za realizáciu otvorenej diskriminácie voči Slovákom, ďalšiu expanziu maďarčiny na úkor suverenity štátneho jazyka, sú zásadne proti jeho napĺňaniu v praxi a ostro proti nemu protestujú. Podľa ich slov: „Menšinoví politici vedú príslušníkov maďarskej menšiny systematickým a vedomým vyhýbaním sa používaniu štátneho jazyka do izolácie a neschopnosti adaptácie na občianskom princípe, čo vedie k neustálemu napätiu v našej spoločnosti.“
■ Z REDAKČNEJ KOREŠPONDENCIE
V tomto prípade bola jednostranná. Smerovala z našej redakcie k úradníkovi, ktorý je platený z daní občanov SR. Poslali sme 10. októbra na mailovú adresu splnomocnenca vlády laszlo.nagy@vlada.gov.sk list tohto znenia: „Vážený pán Nagy, do redakcie sme dostali materiál od občianskych združení k téme použitia jazykového zákona v rámci slovenských železníc. Pre korektnosť Vám posielame materiál v pôvodnom a plnom znení. Žiadame Vás ako splnomocnenca vlády SR pre menšiny o vyjadrenie k danej téme. Prosíme o pružnú a stručnú reakciu čo najskôr.“
Na odpoveď sme čakali márne. Po telefonickom rozhovore s úradom sme poslali nový mail 16. 10. Ani potom sme odpoveď nedostali napriek náznaku, že vecou sa bude zrejme zaoberať riaditeľka úradu splnomocnenca. V ďalších dňoch nám na úrade už ani nebrali telefóny. V poslednom liste sme sa spýtali, či je úrad po troch týždňoch vôbec ochotný a schopný odpovedať novinárom a verejnosti, alebo máme napísať, že nemá záujem. Odpoveď neprišla...