Colná šachová partia dáva mat starému kontinentu
Róbert HÖLCZ ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Predvolebný ekonomický program amerického prezidenta Donalda Trumpa bol postavený na dvoch nohách: znížiť niekoľko biliónový schodok štátneho rozpočtu a prinavrátiť minulé postavenie amerického dolára v globálnej ekonomike, čo pre amerického voliča bolo rozhodujúce.
Zníženie deficitu štátneho rozpočtu USA si tiež vyžaduje jeho konsolidáciu, ale iným spôsobom, ako sa to deje u nás na Slovensku, kde chceme dosiahnuť viac príjmov, ale menej konsolidujeme škrtaním výdavkov, čo v konečnom dôsledku zaplatia slovenské domácnosti, ako aj fyzické a právnickí osoby. Americkú konsolidáciu má zaplatiť zahraničie, ktoré podľa vyjadrenia D. Trumpa jeho krajinu „zneužívalo“.
■ COLNÉ BARIÉRY
V súlade s Trumpovým volebným mottom Amerika na prvom mieste alebo Amerika opäť veľkou sa to má dosiahnuť zavedením ciel na dovážané produkty na americký trh. Colným bariérami sa zabezpečí ochrana domácich podnikateľov, keďže pre nižšiu konkurencieschopnosť a nadmerné dovozy je ich podiel na americkom HDP len desať percent. Zavedením akejkoľvek colnej sadzby sa zvyšuje cena zahraničného tovaru, čo má na jednej strane „motivovať“ domácu výrobu, ktorá sa tak stáva cenovo konkurenčná, na druhej strane je clo príjmom do amerického štátneho rozpočtu. Podľa všetkého sa rôzne colné sadzby budú voči zahraničiu uplatňovať v závislosti od výšky amerického obchodného salda, pričom sa nevylučuje aj zavedenie nízkej colnej sadzby pre všetkých alebo len na konkrétne druhy dovážaných produktov. Trump odmieta akceptovať závery Parížskeho klimatického samitu a začal podporovať viac ťažobný sektor, s ktorým sa počíta pri vyššom exporte ropy a plynu na európsky trh ako náhrada za doteraz lacné ruské energetické zdroje. Uprednostňovanie domáceho podnikateľského sektora prinesie vyššie zisky a vyššie dane do amerického štátneho rozpočtu. Už po niekoľkých týždňoch je jasné, že D. Trump nezostane pri slovách a na šachovú partiu s clami sa podujal. Reciprocita najviac dotknutých krajín tiež nedala na seba dlho čakať. Na presadenie mocenských politických i ekonomických záujmov Trump rozohral aj územné požiadavky na Grónsko, Panamský prieplav, k Mexiku, ku Kanade a najnovšie aj voči Gaze, odkiaľ mieni vysťahovať Palestínčanov.
■ OBCHODNÁ VOJNA
To, čo bolo nástupom Trumpa a po jeho vyhláseniach na spadnutie, je teraz realita. Čo prinesie zavedenie colných sadzieb aj na európske tovary? Zahranično-obchodná bilancia EÚ je voči USA prebytková a dosahuje ročný objem vyše 1,5 bilióna eura. Skúsenosti zo zavedenia vzájomných ciel máme z roka 2019, keď americká administratíva zaviedla clo vo výške 25 percent na niektoré agropotravinárske výroby. EÚ na to reagovala zavedením 15-percentnej sadzby na lietadlá a 25-percentnej sadzby tiež na niektoré agropotravinárske produkty. V roku 2021 sa však zrodila dohoda, že na päť rokov sa clá nebudú uplatňovať. Termín teda vyprší koncom tohto roka. Obchodný deficit USA je tristo miliárd dolárov. Preto sa D. Trump „vyhráža“, že aj na európsky export zavedie clá. Zatiaľ nepoznáme výšku colnej sadzby.
■ HROZBA AJ PRE NÁS
Hroziace americké clá sú hrozbou pre Európu. Sú hrozbou aj pre exportne orientované Slovensko, a to aj z dôvodu, že starý kontinent okrem poklesu konkurencieschopnosti zápasí s negatívnymi následkami pokračujúceho rusko-ukrajinského konfliktu, ktorý vplýva na dodávky ropy a plynu. Tie sú najmä pre Slovensko existenčné. Slovensko je pre USA dôležitý exportný obchodný partner v automobilovom sektore značkami vozidiel Volkswagen a Jaguar Land Rover. Objem ich vývozu za minulý rok bol na úrovni 3,65 miliardy eura, čo predstavuje až 75 percent nášho exportu do USA. Celkový objem slovenského exportu za more predstavoval až 4,5 miliardy eura. Preto sa na prípadné clá pozeráme s obavou. Iným problémom amerických ciel je dosah na finančný trh, keďže vyššie ceny tovarov a služieb budú posilňovať výmenný kurz amerického dolára voči euru s následným vplyvom na schodok obchodu.
