Súsošie svätých Cyrila, Metoda a Gorazda predsa len ozdobí hlavné mesto
Maroš M. BANČEJ - Foto: archív SNN
Peripetie spojené s realizáciou súsošia svätých Cyrila, Metoda a Gorazda pozorne sledujeme v Slovenských národných novinách už od momentu, keď bol známy víťaz verejnej súťaže na tento pamätník. Po začiatočnej eufórii a následných výhradách zo strany zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Staré mesto sa predsa len zdá, že Bratislavčania sa dôstojného pamätníka našim vierozvestcom dočkajú.
Z iniciatívy Matice slovenskej, Rady konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru a Spoločnosti svätého Gorazda bola vypísaná súťaž na súsošie svätých Cyrila, Metoda a Gorazda. Podľa rozhodnutia odbornej poroty víťazne z nej vyšiel akademický sochár Anton Gábrik z Modry. Nasledovalo rozpačité vyjadrenie Komisie pre kultúru miestneho zastupiteľstva Staré mesto, ktorá na svojom zasadnutí neodporučila umiestnenie súsošia na Hurbanovom námestí v Bratislave. Zdá sa však, že diplomacia a trpezlivé presviedčanie vedenia Matice slovenskej priniesli svoje ovocie. Najväčšie pozitívum je v tom, že spomínané Hurbanovo námestie, hneď vedľa impozantného Kostola Najsvätejšej Trojice, už spochybňované od poslancov Starého mesta nie je. Pre realizáciu tohto ambiciózneho projektu ide o kľúčový faktor. Už v samotnom zadaní pri vypísaní súťaže sa totiž počítalo s týmto priestorom, s tým že v centre hlavného mesta vznikne skutočne ojedinelé dielo, na ktorom s úľubou spočinie oko nielen turistov, ale aj domácich obyvateľov Bratislavy. Matičiari, ale aj všetci slovenskí vlastenci teda veria, že oslavy 1 150. výročia príchodu našich vierozvestcov a zároveň patrónov Európy, kam sa hrdo hlásime, budú prebiehať pred novým pamätníkom. Keď príde zahraničný návštevník do ktorejkoľvek európskej metropoly, zvyčajne mu domáci hostitelia ukážu aj pamätníky významných predstaviteľov svojej histórie, kultúry a umenia. V Bratislave im môžeme ponúknuť M. R. Štefánika, Hviezdoslava či Svätopluka, aj keď posledne menovaná jazdecká socha bola zbytočne zámienkou na politikárčenie a žabomyšie vojny „svetoobčanov“ z radov našej politickej reprezentácie. Vierozvestcovia a patróni Európy sv. Cyril a Metod spolu s prvým biskupom zo slovenskej krvi sv. Gorazdom v tomto kontexte do Bratislavy určite patria.
- VYZNANIE AUTORA
Akademický sochár Anton Gábrik sa zo svojho vzťahu k týmto kľúčovým postavám našich dejín vyznal nasledovne: „Dosiaľ nám znejú v ušiach významné slová Františka Palackého: Mladý štát veľkomoravský, dielo meča, zahynul hneď v pohromách nasledujúceho veku, no dielo ducha, vykonané apoštolskou horlivosťou odoláva tisícročiam. Slovenská republika, prirodzený a právny domov Slovákov, dielo vôle a rozumu je podložené samostatnou slovenskou cirkevnou provinciou, dielom túžby a srdca od zániku cirkevnej provincie Metodovej, provincie panónsko-moravskej. Čo stojí na takýchto základoch, má trvalú platnosť. Slováci sú potomkami Slovanov veľkomoravských, ktorí si už vtedy ako Sloveni začali vytvárať vlastnú identitu. Potvrdzujú to všetky postavy Veľkomoravskej ríše – od Pribinu, cez Rastislava, Svätopluka až po Gorazda. V tomto historickom procese zohrali Cyril a Metod kľúčovú úlohu. Preto už od veľkomoravských čias sme vyzývaní postaviť slovenské meno v medzinárodnom svete na vlastný základ. Bronzové súsošie sv. Cyrila, Metoda a Gorazda má byt' výtvarným vyjadrením týchto skutočností. Jeho objemy, výška a šírka vychádzajú z dispozície priestoru na Hurbanovom námestí v Bratislave.
- KRITIKA OCEŇUJE
Je len symptomatické, že hneď ako sa začali pochybnosti okolo umiestnenia súsošia na Hurbanovom námestí, ozvali sa laické hlasy spochybňujúce jeho umeleckú hodnotu, aj keď odborná verejnosť mala diametrálne odlišný názor. Za všetkých odborníkov, ktorí sa k projektu vyjadrili, prinášame fundované vyjadrenie PhDr. Ľudovíta Petránskeho: „Návrh súsošia s názvom Rotunda od akad. soch. Antona Gábrika v nadživotnej veľkosti spĺňa náročné kritériá na výraz a pôsobenie sochy vo verejnom priestranstve. Autor v nej veľmi citlivo a zároveň umelecky sugestívne akcentoval kompozičné súvislosti, sochársky výraz i mierku súsošia, ktoré by malo byť osadené pred Kostolom Najsvätejšej Trojice na Hurbanovom námestí v Bratislave. V diele sa prejavili všetky skúsenosti autora s monumentálnymi sochárskymi realizáciami a zároveň sa uplatnili aj nové výtvarné pohľady a sochárske postupy, ktoré posúvajú Gábrikov autorský rukopis k ďalším vývinovým úrovniam. Ostáva teda veriť, že novej dominante Bratislavy, súsošiu svätých Cyrila, Metoda a Gorazda, už nič nestojí v ceste a všetci vlastenci sa môžu tešiť na jeho slávnostné odhalenie v roku 1 150. výročia príchodu našich vierozvestcov na Slovensko.