ČO INÍ NEPÍŠU
Bude reforma premaľovaná dojná krava?
Dajte mi ľudí (peniaze) a ja to urobím!
Ján ČERNÝ
Zle sa počúva, keď splnomocnec vlády pre Rómov očakáva „ďalšie peniaze z Bruselu“. Ešte viac sa občan rozhorčí, keď sa dozvie, že by to malo byť oveľa viac ako „tých 200 miliónov eur, ktoré na tento cieľ dostalo Slovensko v uplynulých siedmich rokoch“.
Kde je tých 200 miliónov eur? Teda, kde je výsledok sumy, z ktorej by každý občan našej vlasti mohol dostať v okamihu na ruku 40 eur? Vrátane Rómov? Mimochodom, ak vezmeme za orientačné čísla Slovenského štatistického úradu, podľa ktorých na Slovensku žije (údaj z roku 2004) 320 tisíc Rómov, potom za sedem rokov na každého Róma len Únia poslala 625 eur. Teraz sa asi aj oni s nami pýtajú, kde tie eurá sú. „Nemôžeme ale dopustiť, aby sa z tých peňazí neurobilo nič tak, ako to bolo v rokoch 2007 až 2013,“ povedal nedávno vládny splnomocnenec Peter Pollák.
To skutočne nemôžeme, pán splnomocnenec trafil klinec po hlavičke. Ale ani Rómov tak rýchlo nezreformujeme, ako by sa aj mohlo dať a ako sa Petrovi Pollákovi samému určite zdalo po nástupe do funkcie. Na vine sú práve peniaze. Tie akože peniaze „na Rómov“. Zrátal niekto niekedy, koľko takzvaných „mimovládok“ žije práve z takýchto peňazí? Koľko aktivistov je na ich výplatných listinách? Už niekoľko rokov sledujeme na Slovensku veľmi zaujímavý trend. Čokoľvek, čo v snahe riešiť rómsky problém navrhne akákoľvek vláda, či už „pravicová“ alebo „ľavicová“, je okamžite pod sústredenou a dobre koordinovanou paľbou takmer tých istých šamanov, guru či iba hovorcov zvláštnych organizácií. Zvláštnych preto, lebo nikto sa nikdy verejne nezaoberal kreovaním ich orgánov, nikto nikdy verejne nepriblížil spôsob a schému výberu „ľudí“ do nich, nezapadajú do nijakej siete inštitúcií, ktoré viac či menej spolupracujú – dokonca aj oficiálne – so štátnou reprezentáciou a s jej orgánmi.
Preto sa ani splnomocnenec Pollák nemôže čudovať, že ľudia z týchto organizácií mu nezobú jeho nápady takpovediac z ruky. Oni totiž vôbec nemajú záujem na tom, aby sa z asociálov stali socializovaní občania, nemajú záujem na tom, aby sa z analfabetov stali aspoň absolventi základnej školskej výchovy, nemôžu mať záujem na tom, aby sa v rámci predškolskej výchovy niektoré deti u nás naučili napríklad vykonávať veľkú potrebu ako ľudia a nie ako zvieratá. A tiež nemôžu mať záujem na tom, aby sa susedia – napríklad z rómskeho etnika – nesprávali k susedom – napríklad z majoritného etnika – ako teroristi a tyrania. Samozrejme, ani Kaliňákov pokus riešiť priestupkovú imunitu asociálov, kašľajúcich na zákony i na nás väčšinových, znížením sociálnych dávok nemôže prejsť. Vyvstala by totiž hneď otázka – čo potom s našimi aktivistami z mimovládok?