SPOZA OPONY
Prečo nám pápež rozširuje obzor
Dušan D. KERNÝ
Keď pápež Ján Pavol II. prišiel do Nikaraguy, vítala ho revolučná sandinistická vláda. Jeden jej člen pokľakol a pobozkal pápežov prsteň. Nielen preto, že bol aj revolucionár a zároveň veriaci katolík. Bol aj minister kultúry a aj katolícky kňaz. Pápež zdvihol nad kľačiacim otcovsky varovný prst a scéna obletela svet. Keď potom tento muž, ktorý bol aj chýrnym básnikom, prišiel na Slovensko, stretli sa s ním o. i. dvaja básnici – minister kultúry Miroslav Válek a vtedy i dnes najuctievanejší Milan Rúfus – svojím spôsobom symbolicky azda dva protipóly vtedy všetkým viditeľného Slovenska.
Nikaragujský katolícky kňaz a básnik Cardenal bol členom revolučnej vlády, ktorú nijako nemohol stráviť vtedajší Washington. Bol to aj prejav odporu proti proamerickým režimom. Problém to bol aj pre cirkev. Južnou Amerikou sa valila vlna cirkvi oslobodenia, novej podoby katolíckej cirkvi. Terajší pápež František nám svojím argentínskym pôvodom rozširuje obzory o pomeroch na tomto kontinente. Je to pre nás – veriacich i laikov (či veriacich iných ako katolíckych cirkví) – azda viac ako zaujímavé. U nás jestvuje oficiálny výskum „obdobie neslobody 1939 – 1989“. Výskum dvoch totalitných či autoritárnych režimov na Slovensku. U nás sa hovorí o represáliách, obetiach týchto období.
V Argentíne vošiel do jazyka napríklad termín desaparecidos – zmiznutí. V juhoamerickej španielčine je aj termín desaparición forzada – násilné zmiznutie. V Argentíne a vo svete sa stalo známe hnutie Madres de Plaza de Mayo – podľa námestia v hlavnom argentínskom meste Buenos Aires, kde sa zhromažďovali matky tisícov zmiznutých obetí proamerického vojenského režimu. Jestvuje termín špinavá vojna – guerra sucia – a mnoho iných výrazov, ktoré sú dnes známe nielen záujemcom o španielčinu.
Roky, ktorých sa to týka, povedzme v Argentíne, sa takmer kryjú o. i. aj s našimi rokmi „normalizácie“ – od polovice roku 1976 zhruba do polovice roku 1983. Obetí boli tisíce – národná vyšetrovacia komisia hovorí o 13 000, iné zdroje o 22 000 zabitých alebo nezvestných. Všetci sa zhodujú: počet týchto obetí sa môže pohybovať od dolnej hranice 9 000 až po hornú hranicu 30 000. Zabitie bolo neraz pre obeť vykúpením z mučenia. Tisícky desaparecidos – zmiznutých, nikto nikdy nenájde. Elitné jednotky totiž bežne vyvážali obete nad more a zviazaných ich, pre ich väčšiu hrôzu, vyhadzovali z helikoptér do mora. Tehotné matky vo väzeniach zrejme aj cielene po pôrode zabíjali, vraždili, aby ich novorodencov dali čakajúcim bezdetným manželským párom dôstojníkov – doteraz je známa takmer stovka takýchto „adopcií“.
Keď americký veľvyslanec v Buenos Aires informoval členov junty a vlády o novom smere americkej zahraničnej politiky zameranej na dodržiavanie ľudských práv, argentínsky predstaviteľ sa vybral okamžite do Washingtonu. A vrátil sa „doslova nadšený“, ako to cituje oficiálny argentínsky záznam (1981), že kaša nie je taká horúca a vláda má istý čas na to, že problémy, ak v tejto oblasti sú, vyrieši.
Argentína nie je jediný štát, ktorého sa špinavá vojna týkala. Na kontinente prebiehala protiteroristická operácia Kondor (Operación Condor), počas ktorej zahynulo okolo 350 000 ľudí. U nás sa za minulého režimu najznámejším stal prípad Čile. Špeciálne jednotky cvičili ponajprv francúzski „odborníci“ zo skúseností vo vojne v Alžírsku, potom americká CIA. Je to minulosť rokov celkom nedávnych. Ale aj dnes sa katolícka cirkev ocitla v novej situácii – musí riešiť masové ubúdanie veriacich a ich príklon k novým formám katolicizmu či nových, osobitných juhoamerických cirkví.