POZNÁMKA
Stanú sa slovenskí literáti bezdomovcami?
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ
Spisovateľ u nás nie je platené povolanie. Kedysi spisovateľstvo malo aspoň nepísaný štatút spoločenského poslania. Dnešná doba je o inom. Veľkou mierou sa o to pričinili ľudia, ktorí knihy síce píšu, aj ich možno dostanú medzi čitateľov, ale zaujíma ich najmä vlastná predajnosť. Prípadne predajnosť majetku, ktorý im síce nepatrí, no ako predstavitelia občianskych združení ho mali spravovať a zveľaďovať. Nie prenajímať, nie predávať, nie brať provízie, nie sa vyhýbať otázkam verejnosti. Tej verejnosti, ktorá je čitateľskou základňou, ale aj tvorivou liahňou pre budúcnosť slovenskej literatúry. Ak tu teda nejaká ešte o pár desaťročí ostane...
Nejasnosti okolo prenajatia a následného možného predaja Domu spisovateľov na Laurinskej ulici v Bratislave, o ktorých sme informovali v SNN 14, sa už stali predmetom verejnej debaty na sociálnych sieťach, reagujú aj médiá. Vedenie spisovateľských organizácií má zastupovať svoje členské základne podľa platných stanov. Sú tu však aj spisovatelia, ktorí v nijakej organizácii nie sú, to ich však nevylučuje z tvorivej pospolitosti. Tú má zastupovať Literárny fond, ktorý to aj robí, hoci nie všetci literáti s ním musia byť spokojní...
Kauza Domu spisovateľov sa Litfondu a neorganizovanej časti spisovateľskej pospolitosti dotýka jednoznačne: Zaniká klub spisovateľov, kedysi tradičné miesto stretávania sa autorov, vydavateľov i čitateľov. Podľa L. Szerdahelyho, riaditeľa Litfondu, nový nájomca budovy stanovil pre klub nájomné, ktoré nie je reálne. Otázka znie: Kto, kedy a prečo dopustil, že v budove spisovateľskej pospolitosti cudzí subjekt určuje nájomné, ktoré je síce trhové, ale pre literátov neprijateľné? Zatiaľ sú majiteľmi budovy dva subjekty – Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska a Spolok slovenských spisovateľov. Literárny fond mal iba v prenájme podzemné priestory klubu spisovateľov.
Situácia je taká, že developerská firma získala celú budovu do prenájmu zatiaľ na desať rokov (hovorilo sa až o 35 rokoch), ale snaha firmy smeruje k odkúpeniu celej budovy. Vraj by v nej mali byť drahé kancelárske priestory alebo fajnový hotel. Ak by terajšie manažmenty spisovateľských organizácií budovu navždy odstránili z vlastníctva literátov, je tu otázka: Vari by po vyrovnaní terajších účtov postupne nakúpili niekde v okolí pozemky, aby postavili nový Dom spisovateľov? To sotva. Búria sa členovia spisovateľských organizácií, svoje hovoria aj autori, ktorí nie sú organizovaní. Dom spisovateľov zatiaľ nebol a ešte ani nie je súkromným majetkom pre kohokoľvek, kto by s ním chcel obchodovať. Ak oň spisovatelia prídu, potom môžu zaniknúť aj tie občianske združenia, ktoré o majetok (v záujme čoho?) spisovateľov pripravili...