Ivan BROŽÍK- Foto: archív
Burgenlad, Alsasko, Bádensko-Württenbersko, Valónsko, Kastília, Ligúria, Slovensko. Čo majú spoločné? Aj keď to znie prekvapivo – vládu. Federálnu vládu Európskej únie v Bruseli. Heslo Európa regiónov sa tak napĺňa v smutno karikovanej podobe. Po stretnutí lídrov nateraz ešte suverénnych štátov EÚ koncom januára v belgickej eurocentrále je jasné, že integrácia Európy sa nezastaví pri fiškálnej únii.
Projekt Spojené štáty európske prechádza z roviny politických diskusií do prvej etapy realizácie. Vlastne už prešiel. So súhlasom predstaviteľov všetkých štátov Únie s výnimkou tradične oponujúcej Veľkej Británie a nesúhlasila s ním ani reprezentácia Českej republiky. Iba pre tradičnú tvrdohlavosť prezidenta Václava Klausa? Iba to by nestačilo. Česi majú – okrem faktu, že nie sú členmi eurozóny – zrejme aj svoje ďalšie dobré dôvody.
■ HROZIA SANKCIE
Ešte sme ani nestačili zabudnúť na masové protesty v Grécku, keď Brusel oznámil, že do Atén pošle svojho komisára s právomocami rozhodovať o nakladaní s položkami v štátnom rozpočte peloponézskej kolísky civilizácie. Dokonca, mediálne sme si ich takmer nevšimli. Očakávali sme, napokon sme aj o tom písali v predchádzajúcich vydaniach SNN, že príde čas, keď naše ministerstvo financií odovzdá určitú časť svojej agendy finančníkom v Bruseli. Ten čas prišiel veľmi rýchlo. Na základe dohody, okrem iného, budeme platiť tvrdé sankcie za prekročenie deficitu. Ak by bola táto konvencia platná už dnes, museli by sme do Bruselu okamžite poslať šek na 90 miliónov eur. A hoci de iure bude platná až od júna, takéto sankcie nám hrozia až v roku 2013. Slabá útecha.
Podpredseda Únie európskych federalistov Guido Montani tesne pred stretnutím hláv štátov na rozhodujúcom samite o fiškálnej únii vydal vyhlásenie, v ktorom ich žiadal, aby „zapojili občanov, občianske organizácie, národné parlamenty a odbory do debaty o budúcnosti Únie. Dnes sa v dôsledku zlého riadenia direktóriom dôvera občanov v inštitúcie EÚ vyparila. Jediná možnosť ako znovu získať ich dôveru je zapojiť ich do budovania skutočnej fiškálnej únie a federálnej vlády.“ A to je už výrazne nad rámec Lisabonskej zmluvy, ktorá nateraz, našťastie, ešte platí. Na politickej úrovni sa však požaduje odobrať čoraz viac národnej suverenity jednotlivým štátom Únie. Nemožno hovoriť o ničom inom ako o karikatúre sovietskeho impéria, iba so západnejšie situovanou centrálou.
■ PRVÝ KROK
Bismarck v sukni, aj tak prezývajú nemeckú spolkovú kancelárku Angelu Merkelovú. Nie náhodou. Akosi ušlo pozornosti médií to, čo vyslovila v súvislosti so spomínaným samitom: „Ide o potrebu vybudovania politickej únie a potrebu vytvorenia únie fiškálnej ako prvého kroku k únii politickej.“ Celá kríza a hľadanie riešenia je teda vlastne len o jednom – vytvorení impéria, v ktorom by rozhodovali elity. U pani Merkelovej nejde o nový názor. Už v decembri vyzvala obyvateľov, ale najmä vplyvných politikov spoločenstva, takto: „Musíme obrodiť menovú a hospodársku úniu vytvorenú zakladateľmi eura. Musíme ju ešte zdokonaliť, premeniť ju vo fiškálnu úniu a potom na politickú úniu. To je lekcia z krízy, bude to stáť veľa úsilia,“ povedala Angela Merkelová.
■ ĎALŠIE KAPITOLY
Pripusťme, že centralizovanie Európy sa začne kontrolou rozpočtov. Prídu spoločné dane. Z tejto logiky vyplýva, že bude potrebné zriadiť úrad s názvom Ministerstvo financií Európskej únie. Bude rozdeľovať vyzbierané financie. Aby sa Únia udržala, nesmie mať slabých členov. Z celoplošne vyzbieraných financií tak pôjdu dotácie do menej výkonných regiónov. Medzi tie Slovensko rozhodne nepatrí. Takže okrem iného budeme – s našimi najnižšími príjmami – dotovať „menej výkonné regióny“, v ktorých majú občania príjmy aj päťnásobné. To by určite viedlo k stupňovaniu hospodárskych a sociálnych turbulencií. Odborník na financie Rudolf Požgay pritom tvrdí: „K prosperite Európy by zároveň s jej decentralizáciou úplne stačilo splnenie nasledujúcich podmienok. Naplnenie zmluvy o európskom hospodárskom priestore, ktorej podstatou je zabezpečenie voľného pohybu tovarov, služieb, kapitálu a ľudí. Komoditné krytie eura (zlatom). Reštrukturalizácia bankového sektoru s oddelením investičného bankovníctva od depozitného, ktoré by malo fungovať na princípe sto percent rezerv.“ Nie je toho zas až tak veľa.
Foto: internet