Jedenásteho novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte bojujúce strany vo Veľkej vojne podpísali prímerie, ktoré ukončilo štvorročné vojnové besnenie s miliónmi obetí. V Liptovskom Mikuláši sa tento magický dátum pripomína pri soche Matky od významného slovenského sochára, dlhoročného člena výboru miestneho odboru Matice Alfonza Gromu. Pred pár rokmi na blízkom evanjelickom kostole, známom aj pod menom „Zbierka“, odhalili pamätnú tabuľu s menami padlých obyvateľov Liptovského Mikuláša v prvej svetovej vojne.
Každoročne sa pri soche, ako aj pri pamätnej tabuli zídu predstavitelia samosprávy, Akadémie ozbrojených síl M. R. Štefánika, Únie vojnových veteránov, široká verejnosť, ale nechýbajú ani zástupcovia Matice slovenskej, aby si túto významnú dejinnú udalosť pripomenuli. Nebolo to inak ani tohto roku. Po pietnej spomienke pri pamätníku a pri kostole sa účastníci odobrali na vyvýšeninu Háj-Nicovô, kde si v tento deň, ktorý je aj Medzinárodným dňom vojnových veteránov, pripomenuli obete zahraničných misií a operácií pri pamätníku, ktorý je tu práve pre týchto padlých vybudovaný. Symbolom tohto dňa sú červené maky, ktoré sú pamiatkou na obete. Na pietnej spomienke sa zúčastnil aj podpredseda MS Marek Nemec, ktorý na margo tohto dňa povedal: „Pri pohľade na mená padlých a obetí človeku prechádza mráz po chrbte a naplno si uvedomuje, aké hrôzy prináša vojna, aké následky majú vojnové konflikty vo svete, často v nich nezomierajú len vojaci, ale aj nevinné obete, deti, ženy, starci. Jedine trvalý mier, vzájomné pochopenie jeden druhého, vzájomný dialóg pomáhajú riešiť všetky vojnové konflikty.“
Text a foto: Peter VRLÍK