Dejiny neklamú, ale stále je na čom pracovať
Česká mediálna scéna sa šokujúco zmenila. Zaniká legendárny denník Lidové noviny s dlhou tradíciou a významom v českej kultúre a politike krátko po tom, čo sa ho zbavil jeho majiteľ Andrej Babiš. Tým sa zvýšil vplyv iných novín, ktoré naďalej vychádzajú v papierovej podobe.
Zánikom „lidoviek“ získava najmä iný denník s dlhou tradíciou – Právo. Ten má hustú distribučnú sieť aj na Slovensku, najmä vo veľkých nákupných centrách. A teda i bezbariérový prístup na ovplyvňovanie a formovanie verejnej mienky. Aké sú názory v českom zahraničí? Pozornosť budí seriál Dejiny neklamú. Ide o jeden rozsiahly text ‒ stať pod názvom Husák chcel pripojiť Slovensko k Sovietskemu zväzu…
■ POCHOPENIE DOBY
Na tému Husák v odboji a v SNP má slovenská verejnosť okrem iného naporúdzi už niekoľko rokov prelomovú prácu dvoch mladých slovenských historikov, nezaťažených činnosťou spred roka 1989. Historici Tomáš Černák a Martin Mocko spracovali roky 1938 ‒ 1945 s cieľom priblížiť toto zložité obdobie našich dejín čitateľovi, ktorý nemal možnosť bližšie sa zoznámiť so zložitým zákulisím ilegality a SNP – tomu, čo všetko sa odohrávalo za oponou veľkých udalostí, a najmä pochopiť atmosféru tej doby. Renomovaným historikom na tému Gustáv Husák je aj český historik Michal Macháček. Po desaťročnom štúdiu ako vôbec prvý v moskovských archívoch vydal prvú biografiu o Husákovi. Tentoraz však ide o jeho novinovú stať, „ako pred osemdesiatimi rokmi Husák a jeho súdruhovia koketovali s pripojením Slovenska k Sovietskemu zväzu“. Odkaz na historické dokumenty sa začína vtipne kedysi v českej časti federácie obľúbenou anekdotou o tom, ako Štúr dal Slovákom jazyk, Hlinka a Tiso štát a Husák k nemu pripojil Čechy a Moravu. Tým sa však vtipy končia a dnešný český i slovenský čitateľ, nehovoriac o zahraničných vykladačoch slovenskej reality v roku 2024, číta, ako komunisti chceli hľadať „osvedčený recept u Stalina“. Vtedy vraj, ak by sa hlasovalo, kam chcú Slováci, tak aspoň sedemdesiat percent by hlasovalo za pripojenie k ZSSR a len dvadsať percent za nové Československo.
■ ZDRAVICA STALINOVI
Historik uvádza, že tieto názory rezonovali nielen po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945, ale dokonca aj v tragickom roku 1968, a dokladá to poukázaním na internú komunikáciu medzi Vasilom Biľakom a sovietskymi činiteľmi. Zaujímavý je príklad o činnosti prešovskej Ukrajinskej národnej rady, od roka 1945 národno-politického orgánu ruského a ukrajinského obyvateľstva na Slovensku, ktorá poslala zdravicu Stalinovi so žiadosťou, aby odstránil dejinnú nespravodlivosť a zjednotil všetok ľud Veľkej Ukrajiny v jednom štáte. Pikantériou množstva historických citátov, ktoré autor zhromaždil, je poukázanie na výrok komunistického poslanca Kopeckého v pražskom parlamente ešte v roku 1930, že „medzinárodná proletárska revolúcia oslobodí všetky národy a pracujúce masy zjednotí v systéme Európskej únie sovietskych socialistických republík“.
■ VO VOJNE A PO NEJ
Historická stať nám pripomína vývoj od hesla Za sovietske Slovensko až po presadenie princípu politiky ako rovný s rovným. To sa uskutočnilo Vianočnou dohodou v decembri 1943. No najmä za ňou Husák s Novomeským „skrývali faktickú požiadavku voľného federatívneho usporiadania“ štátu po vojne. Prejavovalo sa to aj úpornou snahou Husáka a Novomeského v používaní pomlčky v slove Česko-Slovensko. Po vypuknutí vojny ešte 18. júla 1941 uznal ZSSR londýnsku exilovú vládu Edvarda Beneša a vyslovil sa za obnovenie Československa. Podpis zmluvy 12. decembra 1943 označila hlava komunistického exilu v Moskve Klement Gottwald za „korunovanie“ uznania Československa. ZSSR prisudzoval obnovenému Československu úlohu sovietskeho predvoja v strednej a juhovýchodnej Európe. Slovensku už neprikladal zvláštnu váhu. O udržaní slovenskej štátnosti sa neuvažovalo aj vzhľadom na úzke prepojenie s Veľkonemeckou ríšou.
■ MASA FAKTOV
Stať českého historika vo vplyvnom českom denníku sa vlastne točí okolo Husákovej správy doručenej do Moskvy na začiatku augusta 1944. Pri jubileu v auguste v roku 2024 vyvstáva otázka, či vecne a na základe historických dokumentov rozoberáme všetku zložitú, ale predsa len vybranú masu faktografie, alebo to všetko nebodaj zapadá do atmosféry, ktorou sa dnes nevyberavo častujú politici buď Maďarska, alebo ‒ a o to nám ide – Slovenska, pokiaľ ide o dnešné názory. Inak by sme sa vlastne celou staťou nezaoberali. Historik okrem iného uvádza Husákovo vyjadrenie z čias SNP: „Je potrebné, aby slovenský človek považoval za svoju vlasť územie od Ašu až po Vladivostok.“ Vtedy išlo o nové geopolitické usporiadanie… Podľa historika však nepretržité úvahy o sovietskom Slovensku boli nátlakom na českú politickú reprezentáciu, že v prípade nesúhlasu so slovenskými požiadavkami, nie je pre Slovákov obnova Československa jediný variant.
Dušan D. KERNÝ ‒ Foto: archív SNN