Predstaviteľ SMK Pál Csáky verejne oznámil, že je občanom Maďarskej republiky
Ivan BROŽÍK - Foto: archív, google.com
Člen predsedníctva Strany maďarskej koalície Pál Csáky uvažuje o tom, že sa zúčastní na voľbách do parlamentu Maďarskej republiky. Verejne tak dal najavo, že je držiteľom maďarského občianstva. Do parlamentu v Budapešti totiž žiaden „Nemaďar“ kandidovať nemôže.
Práve tak nemôže v systéme politických strán registrovaných na Slovensku ministerstvom vnútra pôsobiť občan bez štátnej príslušnosti k Slovensku. A už vôbec nie v ich štatutárnych orgánoch. Pál Csáky v zmysle platných zákonov Slovenskej republiky stratil občianstvo SR rozhodnutím vlastnou vôľou získať občianstvo inej krajiny. Významnou mierou tiež porušil zákon tým, že o tejto skutočnosti neinformoval kompetentné štátne orgány Slovenskej republiky. Slovenské národné noviny už dávnejšie upozornili na skutočnosť, že ešte nedávno parlamentný politický subjekt SMK vedie s najväčšou pravdepodobnosťou človek s cudzím štátnym občianstvom, a teda nie občan Slovenskej republiky – József Berényi. Ústredný portál verejnej správy SR v časti týkajúcej sa strán a politických hnutí okrem iného uvádza: „Právo voliť a byť volený do orgánov strany má štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky...“ Podľa tejto podmienky strana SMK, najmä jej orgány, vykonávajú činnosť v rozpore so zákonom. Na rade je teda MV SR, ktoré by ju malo vymazať zo zoznamu politických strán.
■ NEŽIADUCI JAV
Niekdajší predseda a terajší člen predsedníctva strany SMK Pál Csáky ešte v máji 2010 oznámil plénu slovenského parlamentu, že „viacerí poslanci SMK chcú požiadať o štátne občianstvo Maďarskej republiky“. Terajší predseda SMK József Berényi ako jeden z prvých začiatkom januára 2011 oznámil, že o občianstvo Maďarskej republiky požiadal a že tak „chcú urobiť viacerí“. Po návšteve maďarského konzulátu v Bratislave 3. 1. 2011 okrem iného povedal: „Podľa informácií konzulátu majú maďarské úrady tri-štyri mesiace na spracovanie údajov a ná
sledne na to môžem získať maďarské občianstvo.“ Terajší predseda vlády Robert Fico v čase prijatia zákona o dvojakom občianstve z maďarskej strany vyhlásil: „Dvojaké štátne občianstvo je nežiaducim javom vzhľadom na skutočnosť, že udelením ďalšieho vzniká štátoprávny vzťah k dvom štátom súčasne. Z hľadiska práv a povinností, ktoré z takéhoto štátoprávneho vzťahu občanovi vo vzťahu k štátu vyplývajú, môže dochádzať v praxi k závažným problémom.“
■ CSÁKYHO VÝZVY
Podľa samotného Csákyho maďarský parlament nie je pre SMK prioritou.
„Prvé voľby, ktoré tu budú zaujímavé, budú európske voľby – voľby do Európskeho parlamentu
. Tam si myslím, že SMK má šancu a musí mať, lebo maďarská komunita musí mať silné zastúpenie. Toto je výzva,“ oznámil pred zástupcami médií. Možnosť kandidovať do maďarského parlamentu, respektíve voliť do maďarského parlamentu, je otvorená otázka, o ktorej sa hovorí v Maďarsku, dodal člen predsedníctva SMK. „Vylúčiť to ani nechcem. George Pataki, bývalý guvernér štátu, trojnásobný guvernér, tuším štátu New York, potenciálny kandidát na vedúceho predstaviteľa Spojených štátov amerických, má takéto plány,“ potvrdil najnovšie Pál Csáky skutočnosť, že sa zaoberá myšlienkou kandidovať do parlamentu Maďarskej republiky. Podmienil to však voličskou podporou.
■ TYPICKÁ IGNORANCIA
Ak nejde o zámerné ignorovanie zákonov Slovenskej republiky, ak nejde o rešpektovanie faktu, že SR je zvrchovaný európsky štát, potom zo strany slovenského politika maďarskej národnosti ide o závažný zdravotný problém s vlastnou identitou. Je naozaj pripravený prisahať vernosť akémukoľvek textu z akéhokoľvek dokumentu ktorejkoľvek európskej krajiny? Alebo to považuje iba za povinné divadielko pre niekoľko prítomných fotografov a kamier? Pál Csáky už v tejto chvíli sám dáva odpoveď na tieto otázky. Zároveň závažným spôsobom spochybňuje právnu existenciu politickej strany, v ktorej predsedníctve pôsobí.
V demokratickej spoločnosti sú dve cesty. Spoľahnúť sa na múdrosť voličov, ktorí by mali vedieť, aké charakterové črty očakávajú v tom politikovi, ktorému zveria vo voľbách svoje hlasy. Druhou cestou je cesta zákona a zákonnosti. Jej priamosť majú občania v rukách prostredníctvom štátnych orgánov tej politickej moci, ktorej svoje hlasy už odovzdali. Tie musia konať tak, ako im ukladá zákon. Hovorí okrem iného o tom, že musia konať vždy, keď ide o porušenie zákonov Slovenskej republiky.