Slovensko sa prezentuje ako demokratická a parlamentná krajina, člen Európskej únie a NATO. Charakterizuje sa ako unitárna republika s prezidentom ako ceremoniálnou hlavou štátu, pričom zákonodarnú moc má jednokomorová Národná rada SR. To jej však nebráni, aby udržiavala nielen ekonomické vzťahy, čo je v poriadku, ale aj úzke politické vzťahy s totalitnými režimami krajín, ktoré stoja na opačnom konci jej hodnotového rebríčka. Teda mala by vylučovať koexistenciu s týmito štátmi.
Totalitné štáty sú založené na centralizovanom, neobmedzenom a zvyčajne represívnom režime, ktorý kontroluje všetky aspekty života a potláča individuálne slobody, vyznačuje sa útlakom a absenciou demokratických procesov. Zatiaľ čo EÚ, a teda aj Slovensko, sa, naopak, snaží chrániť práva a slobody svojich občanov. Toľko vzletné vyhlásenia. V praxi to však neraz vyzerá opačne.
Netreba robiť exkurziu do ďalekej minulosti, keď socialistické Československo s takýmito štátmi udržiavalo čulé politické vzťahy. Bývalý slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák napríklad v roku 2019 navštívil Turkménsko, kde sa podľa jeho vyjadrení venoval reforme médií, bojom s domácim násilím a náboženskými slobodami.
Lenže Turkmenistan po získaní nezávislosti v roku 1991 sa po rozpade Sovietskeho zväzu stal jedným z najrepresívnejších totalitných režimov na svete s jedným politickým systémom. Ibaže sa Komunistická strana Turkménska premenovala na Demokratickú stranu Turkménska. V roku 2001 boli zatvorené na príkaz prezidenta Turkmenistanu opera i balet a nahradilo ich Národné dramatické divadlo, v ktorom sa hrali Turkménske historické eposy.
Prejdime do súčasnosti. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v roku 2024 prišiel na pracovnú návštevu Saudskej Arábie, v rámci ktorej rokoval o medzirezortnej spolupráci. Navštívil aj výstavu obrany a bezpečnosti World Defence Show. Minister tam rokoval s viceministrom vnútra Saudskej Arábie Naserom Al Dawoodom, s ktorým sa zhodli na ďalšej spolupráci najmä v oblasti výmeny skúseností a zdieľania informácií.
V Saudskej Arábii však neexistuje voľná politická súťaž a záujmy zeme sú totožné so záujmami saudskej kráľovskej dynastie. Je to absolutistická monarchia, v ktorej bolo otroctvo zrušené len v roku 1962. Podľa údajov ESOHR z verejného registra trestov smrti vlani v Saudskej Arábii za celý rok popravili 345 ľudí, v tomto roku už najmenej sto. Rovnako kontroverzné je prijatie pozvánky – aspoň podľa oficiálneho vysvetlenia – ministra vnútra na pretekoch Formuly 1 v Abú Zabí. Stretol sa s prezidentom Medzinárodnej automobilovej federácie FIA Mohammedom ben Sulayemom, s ktorým mal ako minister vnútra hovoriť o kyberbezpečnosti športovcov.
Premiér Robert Fico navštívil Kazachstan. Návšteva tejto krajiny bola vôbec prvou oficiálnou cestou slovenského premiéra v histórii. Podľa The Economist´s Demokracy Index od roka 2010 je Kazachstan charakterizovaný ako autoritársky režim. Azerbajdžanský prezident Ilham Aliyev je v tejto krajine od roka 2003 doživotným prezidentom. Prezident Peter Pellegrini sa s ním stretol v Baku. Pred klimatickým samitom OSN hovorili o možnosti dodávok azerbajdžanského plynu cez Ukrajinu i o zbrojárskom priemysle. „Máme záujem aj o prenos celej technológie sem do Azerbajdžanu. Takisto máme zámer, aby slovenské a azerbajdžanské spoločnosti vytvorili spoločné podniky,“ vyhlásil prezident.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka počas pracovnej cesty v Azerbajdžane priznal, že navštívil aj preteky Formuly 1 v Baku. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky počas pobytu v Azerbajdžane podpísala Memorandum o porozumení so svojím tamojším partnerom. Rozvíjajú sa aj slovenské vzťahy s Čínou. Slovensko navštívil hlavný čínsky cenzor Zhuang Rongwen, ktorý vykonáva dohľad nad kyberpriestorom komunistickej Číny. Rokoval so zástupcami ministerstva informatizácie a ministerstva zahraničných vecí. Vraj si „vymieňali skúsenosti a nadväzovali spoluprácu“. V čom asi?
Je to zrejme aj dôsledok snahy súčasnej vlády spolupracovať so štátmi na všetkých svetových stranách. Nie je to však nová doktrína. Minister zahraničných vecí Ján Masaryk predložil 20. marca 1947 Národnému zhromaždeniu správu o medzinárodnej situácii a činnosti ministerstva, kde načrtol „politiku všetkých azimutov“. Píše sa v nej: „Každému, kto premýšľa o problémoch našej zahraničnej politiky, by som odporučil, aby to urobil s mapou sveta v ruke. Na mape uvidíte, že svet má štyri svetové strany a že okrem západu a východu je tu aj sever a juh.“ Domáca politika by sa však v súčasnosti mala držať demokratických zásad.
Text: Ivan KRAJČOVIČ – Foto: Internet
