Výdavky štátu sú stále vyššie ako príjmy
Text: Róbert HÖLCZ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Po schválení aj tretieho konsolidačného balíka opatrení prišla Národná banka Slovenska s prvou makroekonomickou prognózou tohtoročného vývoja slovenskej ekonomiky. Očakávaný stav jej guvernér Peter Kažimír komentoval takto: „Nemáme dobré správy, ekonomika bude tento rok rásť niekde pod jedno percento a budúci rok bude ešte horšie.“
Aj z tohto vyjadrenie vyplýva, že konsolidovať budeme aj v ďalších rokoch, čo určite väčšinu Slovákov nepoteší. Pokračovanie konsolidácie verejných financií koaličnou vládou sa dalo predpokladať, aké menové opatrenia na podporu hospodárskeho rastu mieni urobiť NBS, sme sa od jej predstaviteľov nedozvedeli.
■ MILIARDOVÝ SCHODOK
Po skončení tretieho štvrťroka informovala tiež Rada pre rozpočtovú zodpovednosť o predbežných hospodárskych výsledkoch ekonomiky k 30. 9. 2025. Schodok štátneho rozpočtu je 3,8 miliardy eur, čo je viac oproti roku 2024 o 1,1 miliardy eur. Medziročne sa síce zvýšili príjmy do štátneho rozpočtu o 6,3 percenta, ale výdavky boli vyššie až o 11 percent napriek dvom konsolidačných balíkom.
Očakávaný deficit verejných financií bude podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na úrovni 5 percent, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 6,9 miliardy eur. Náklady na splácanie štátneho dlhu, pod čím rozumieme úroky z emitovaných štátnych dlhopisov, budú na úrovni až 2,2 miliardy eur. Tie sa platia z výdavkov štátneho rozpočtu. Pokiaľ ide o HDP, prognózovaný rast na začiatku roka o 1,9 percenta nebude podľa všetkého vyšší ako 0,8 percenta.
■ VYSOKÁ INFLÁCIA
Popri náraste nezamestnanosti je najväčším problémom domácností aj druhá najväčšia miera inflácie v eurozóne. V septembri bola na úrovni 4,6 percenta, pričom priemer v eurozóne je 2,2 percenta. ECB nám v poklese inflácie nemá ako pomôcť, keďže jej úroková sadzba je dve percentá a zodpovedá spomínanej miere inflácie v eurozóne. Jedným z dôvodov vyššej inflácie je vyššia sadzba DPH, ktorá však do rozpočtu nepriniesla očakávaných 11,7 miliardy. Ku koncu septembra to bolo len 6,8 miliardy eur. Platí to napokon aj pre daň z príjmu pre právnické osoby, keď namiesto očakávaných 5 miliárd eur bol výber 3,3 miliardy eur.
■ DÔVODY SPOMALENIA
Hospodársky rast sa oproti prognózam zo začiatku tohto roka výrazne spomalil už v druhom štvrťroku, keď rast HDP dosiahol len 0,6 percenta, čo podľa analytikov malo viac príčin. Zákazková náplň najmä u zahraničných spoločností etablovaných na Slovensku výrazne klesá aj vinou straty konkurencieschopnosti.
Keďže ceny energií sú výrazne vyššie a vraj klesá aj kvalifikačná schopnosť našich zamestnancov, dochádza k ich postupnému prepúšťaniu s negatívnym dosahom na pokles domácej spotreby. Tá sa najviac podieľa aj na raste HDP, ktorý tak v priebehu roka neustále klesá. Aký bude mať na hospodárskom poklese alebo raste podiel tretí balík dvadsiatich dvoch konsolidačných opatrení, pokračujúci rusko-ukrajinský konflikt, nová multilaterálna organizácia globálnej ekonomiky a, samozrejme, aj pokračujúce vyššie colné opatrenia prezidenta D. Trumpa, ktoré do globálnej ekonomiky vzniesli veľkú mieru neistoty, nebudeme špekulovať.
