VŠIMLI SME SI
Stanislav HÁBER
Keď mal Alexander Dubček štyri roky, vysťahoval sa spolu s rodičmi do strednej Ázie v rámci projektu Interhelpo. Toto družstvo Slovákov a Čechov založené v roku 1923 v Žiline malo pomôcť vybudovať priemysel v oblastiach, kde dovtedy Kirgizi len kočovali. Bezmála tisícsto romantických československých socialistov odišlo v rokoch 1925 až 1932 v štyroch transportoch pomáhať „súdruhom“ do veľkej krajiny sovietov. Práve na túto dávnu epizódu dejín sme minule spomínali v Rakúsku – na kúpalisku v Hainburgu.
Neďaleko nás pri lavičke, kde sme trávili voľný čas pri vode, sa zložila skupinka Ázijcov s typickými rysmi a so zošikmenými očami. Hovorili rusky, a tak sme oprášili základy tohto jazyka. Na prekvapenie, odpovedali plynulou slovenčinou. Našu materčinu dobre ovládal aj jediný muž so slovanskými črtami, ktorý predtým trkotal plynule rusky. Na moju poznámku, či ako Slovák vie aj v mladom veku dobre rusky, keď tento jazyk sa už u nás tak bežne nevyučuje, zasmial sa a vysvetlil mi: „Som Kirgiz, moja rodná reč je ruština. Slovenčinu som sa naučil ako cudzí jazyk.“ Alexander Nesterovský – tak sa mi mladík predstavil – pochádza z hlavného mesta Kirgizska z Biškeku. Jeho slovenská babička šla s rodičmi budovať priemysel do rodiacej sa socialistickej spoločnosti tiež vo veku štyroch rokov, ako aj Alexander Dubček. Ale nevrátila sa ako tento budúci slovenský politik, ktorý sa zo Sovietskeho zväzu vrátil domov ako sedemnásťročný v roku 1938. Alexander Nesterovský nepočul starú mamu nikdy rozprávať po slovensky. Vydala sa za Poliaka a ich syn, Alexandrov otec, sa zasa oženil s Ruskou...
Iný mladý Kirgiz z partie, ktorý s Alexandrom Nesterovským tiež žije na Slovensku aj s manželkou a malou dcérkou, mi celú históriu dopovedal: Slováci a Česi postavili v Kirgizsku prvú tepelnú elektráreň, továreň na topánky a nábytok, aj iné prevádzky, boli najlepším družstvom v ZSSR, ale stalinský režim ich nakoniec označil za nepriateľov a začalo sa ich prenasledovanie. Väčšina Slovákov i Čechov sa vrátila do vlasti. Mnohí pôvodní Kirgizi ušli do Číny, kde dnes žijú najmä spolu s Urgujmi. Ďalšia časť Kirgizov žije v sedemnásťmiliónovom Kazachstane a Kirgizsko má teraz len päť miliónov obyvateľov.
Podľa slov Sašu Nesterovského, v samotnom Kirgizsku žije už len asi pol stovky ľudí, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti. On sám využil možnosť získať štatút zahraničného Slováka. Za rok pobytu u nás sa naučil perfektne po slovensky, potom začal študovať na Ekonomickej univerzite v Bratislave, ktorú úspešne absolvoval. V pôvodnej vlasti svojej starej mamy žije siedmy rok. Už má aj slovenské občianstvo. Zo súrodencov bol navštíviť slovenskú pravlasť iba jediný brat. Ten však momentálne žije v Petrohrade. Saša je odborník v IT technológiách, základy vzdelania má ešte z domova. Na Slovensku žije z rodiny len on sám. U rodičov v Kirgizsku nebol už vyše troch rokov...