Symbol hudobnej kultúry, talentu a národného ducha
Lukáš TOVSKÝ ‒ Foto: Internet
Pred deväťdesiatimi rokmi, 25. mája 1936, navždy odišla jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej hudobnej kultúry – Ján LEVOSLAV BELLA. Jeho meno sa dodnes spája so vznikom profesionálnej slovenskej hudby a s dielami, ktoré výrazne ovplyvnili vývoj národného hudobného umenia. V jeho rodnom meste Liptovský Mikuláš si jeho pamiatku pripomenuli v pondelok 25. mája 2026 pri pamätnej tabuli na budove, v ktorej sa narodil. Na pietnom akte sa zúčastnili podpredsedovia Matice slovenskej Marek Nemec a Peter Schvantner. Mesto si významného hudobného skladateľa uctilo aj pomenovaním základnej umeleckej školy jeho menom.
Ján Levoslav Bella sa narodil 4. septembra 1843 v Liptovskom Mikuláši ako Ján Ignác Bella v rodine organistu Jána Bellu a Terézie Veselovskej. Už od detstva vyrastal v prostredí hudby, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou jeho života. Študoval na gymnáziách v Levoči a v Banskej Bystrici, neskôr pokračoval v teologických štúdiách doma i vo Viedni. V roku 1866 bol vysvätený za kňaza.
Hudobný talent rozvíjal už počas štúdií. Pôsobil ako organista, dirigent a skladateľ, organizoval spevácke zbory i komorné hudobné telesá. Významnou etapou jeho života bolo pôsobenie v Kremnici, kde sa stal mestským kapelníkom. Od roka 1881 žil takmer štyridsať rokov v rumunskom meste Sibiu, kde pracoval ako organista, pedagóg a dirigent Hudobného spolku Hermania.
Bella sa výrazne angažoval aj v slovenskom národnom živote. Pod vplyvom predstaviteľov slovenského národného hnutia sa stal podporovateľom kultúrneho a národného uvedomenia Slovákov. Jeho tvorba pomohla pozdvihnúť slovenskú hudbu na profesionálnu úroveň a zaradiť ju medzi európske hudobné tradície.
Do dejín sa zapísal najmä ako autor prvej slovenskej opery Kováč Wieland, ktorú komponoval v rokoch 1880 až 1890. Premiérovo ju uviedli až v roku 1926 v Slovenskom národnom divadle. Okrem opery vytvoril rozsiahle dielo zahŕňajúce orchestrálne skladby, komornú hudbu, chrámové kompozície, zbory, piesne či skladby pre organ. Významnú úlohu v živote a umeleckom raste Jána Levoslava Bellu zohral banskobystrický biskup Štefan Moyses, ktorý sa stal jeho mentorom, podporovateľom i mecenášom.
Práve Moyses rozpoznal Bellov mimoriadny hudobný talent a umožnil mu štúdium vo Viedni, kde mladý skladateľ v rokoch 1863 – 1865 získal kvalitné teologické aj hudobné vzdelanie. Po návrate zo štúdií našiel Bella zázemie v biskupskom sídle vo Svätom Kríži nad Hronom, dnešnom Žiari nad Hronom, kde sa mohol intenzívnejšie venovať hudobnej tvorbe. V roku 1866 ho Moyses vysvätil za kňaza a ustanovil za prebendáta v Banskej Bystrici.
Bellu výrazne ovplyvnili aj národné a kultúrne ideály, ktoré presadzovala Matica slovenská, na čele ktorej stál práve Štefan Moyses ako jej prvý predseda. Obaja boli presvedčení, že hudba, kultúra a vzdelanosť sú dôležitými piliermi národného uvedomenia a duchovného rozvoja slovenského národa.
Posledné roky života prežil v Bratislave, kde aj zomrel. Jeho telesné ostatky sú uložené na evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne. Aj po deviatich desaťročiach od jeho smrti zostáva Ján Levoslav Bella symbolom slovenskej hudobnej kultúry, talentu a národného ducha. Jeho odkaz dodnes žije v koncertných sieňach, hudobných dielach i v pamäti slovenského národa.
