Návrat Peržanov do svetovej ekonomiky?

Radoslav ŽGRADA – Foto: Internet 

Vojenská agresia Spojených štátov amerických proti Iránu doviedla svetovú ekonomiku k energetickému zrázu. Teherán predviedol rozhodnosť a schopnosti, ktoré mu umožnili zatlačiť svetovú veľmoc do kúta a vydobyť si predbežne ekonomicky výhodné podmienky. Donald Trump bol nútený akceptovať mnohé požiadavky súpera.

Na okraj samitu G7 vo francúzskom Eviane podpísal americký prezident memorandum medzi USA a Iránom. Nie je to mierová dohoda, ale memorandum o porozumení a prísľube viesť dialóg. Hlavným cieľom je upokojiť trhy s energiami a dlhopismi minimálne do amerických mid-term volieb v novembri. Rokovania sú aj napriek občasným prestrelkám stále v procese napriek tomu, že sa Tel Aviv jasne vyjadril v neprospech dohody. Donald Trump nemá inú možnosť, keďže masívne údery Izraela a Spojených štátov nespôsobili kapituláciu režimu ani neznížili schopnosť Teheránu viesť tvrdú odvetu.

• AMERICKÉ ŠKODY

Podľa amerických médií Irán spôsobil ich vojenskej prítomnosti omnoho väčšie škody, ako vláda priznáva. Údery na hlavné veliteľstvo USA v regióne i na ďalších základniach boli natoľko rozsiahle, že Washington prehodnocuje prestavbu centrály v Bahrajne a rovnako zvažuje obmedzenie americkej prítomnosti v Kuvajte a Saudskej Arábii a presun niektorých základní alebo ich funkcií „ďalej na západ“ mimo dosahu iránskych rakiet a dronov.

V konečnom dôsledku sa k tomu aj predbežne zaviazal v zmienenom memorande. Celkové škody na základniach sa odhadujú až na päť miliárd dolárov. Centrum pre strategické a medzinárodné štúdiá v správe zverejnenej v júni odhadlo celkové náklady vojny približne na štyridsať miliárd dolárov ‒ vrátane poškodených základní. Pri niekoľkotýždňovej eskalácii Američania minuli štvrtinu všetkých svojich zásob útočných rakiet a množstvo interceptorov protivzdušnej obrany je rovnako na kritickej úrovni. Doplnenie zásob potrvá roky, zatiaľ čo schopnosti Iránu viesť boj sa odhadujú na dlhé mesiace.

Akýkoľvek výsadok pozemných síl USA a ich spojencov by sa doslova zmenil na masaker. Zničiť iránsku civilnú infraštruktúru a na roky zabrzdiť jej rozvoj nie je možné, keďže Teherán prejavil odhodlanie zrkadlovo ničiť ropnú a plynárenskú infraštruktúru krajín Perzského zálivu. To by spôsobilo vážnu krízu svetovej ekonomiky. Už samotné uzatvorenie Hormuzského prielivu bolo dostatočným dôvodom, aby Washington pristúpil k ústupkom. O výsledku  vojny teda rozhodla ochota Teheránu internacionalizovať konflikt. Ropné monarchie Perzského zálivu veľmi jasne dali Washingtonu najavo, že si jednoducho nemôžu dovoliť ďalšiu eskaláciu.

• PALIVOVÁ KRÍZA

Podľa odborníkov na energetiku sa už v auguste mala prejaviť palivová kríza, ktorá bola pred spotrebiteľom tlmená len využívaním strategických rezerv štátov sveta. Memorandum otvárajúce Hormuzský prieliv prišlo v pomyselnej poslednej chvíli. To potvrdil aj samotný Trump na stretnutí G7 v Éviane: „Nechcel som vidieť ekonomickú katastrofu. Keby to pokračovalo, mohlo sa to stať. Ale viem len to, že zakaždým, keď sme hovorili o možnosti mieru, akciový trh vystrelil nahor ako raketa.“

V tom čase americké strategické ropné rezervy klesli na približne 330 miliónov barelov – čo je najnižšia úroveň od roka 1983. Teherán dostal na šesťdesiat dní výnimku zo sankcií na vývoz ropy, aby vstup iránskej ropy nasýtil jej globálny nedostatok.

• MEMORANDUM

V krátkosti si pripomeňme podstatu štrnásťbodového memoranda:  ukončenie všetkých vojenských operácií na Blízkom východe (vrátane Libanonu), stiahnutie amerických síl z okolia Iránu a ukončenie námornej blokády. Ďalej sa uvádza záväzok Washingtonu zrušiť sankcie proti Teheránu a do šesťdesiatich dní uvoľniť zmrazené iránske aktíva v hodnote 24 miliárd dolárov (polovicu v prvej fáze rokovaní) s tým, že Irán spriechodní Hormuzský prieliv pre slobodnú plavbu tankerov.

Samotnému uzavretiu dohody nepraje viacero faktorov. Irán plánuje do budúcna vyberať poplatok za tranzit, čo by mu v prípade jeho zafixovania prinášalo ročne ekvivalent 40 miliárd dolárov ziskov. Ďalším neuralgickým bodom je ukončenie bojov v Libanone. Tu sa Izrael nechce vzdať svojej agresívnej politiky. Súčasne predbežné memorandum stanovuje, že o iránskom jadrovom programe sa bude rokovať až v druhom slede po podpísaní záväznej dohody medzi znepriatelenými stranami. Pričom formálne hlavným dôvodom na eskaláciu zo strany Bieleho domu bol práve  iránsky jadrový program. Strany si dali záväzok dospieť k dohode do šesťdesiatich dní od podpisu memoranda.

• KONIEC SANKCIÍ

Teherán nemá žiadnu dôveru voči aliancii Washington ‒ Tel Aviv, jeho diplomacia sa však iste pokúsi čo najviac kapitalizovať momentálne výhodné postavenie. Iránu sa naskytla príležitosť vymaniť sa zo sankčného režimu a zapojiť sa do svetovej ekonomiky so svojimi zásobami energetických surovín. A to vďaka rozhodnosti brániť sa všetkými prostriedkami. Či memorandum obstojí a povedie ku konečnej dohode, dnes, žiaľ, stále zostáva neisté.