Prírodné vedy, matematika a štatistika študentom nevoňajú
Ľubomír PAJTINKA – Foto: Technická univerzita vo Zvolene
Svet opiera svoj rast o najvzácnejšiu surovinu znalostnej ekonomiky – ľudský kapitál. Z tohto pohľadu Slovensko na tom stále nie je dobre. Kvalifikovaných pracovníkov máme málo a mladí, ktorí by ich mohli nahradiť, neprichádzajú. Európska komisia vo svojej najnovšej správe konštatuje, že krajina pod Tatrami narazila na limity vlastného vzdelávacieho systému. Nedostatočné výsledky škôl priamo oslabujú trh práce, konkurencieschopnosť aj jej budúce smerovanie. O to viac, keď sa chce vymaniť z pozície lacnej montážnej dielne Európy a posunúť sa k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou.
Nedostatočne fungujúci systém vzdelávania a odbornej prípravy je príťažou pre trh práce, inovačný potenciál a konkurencieschopnosť Slovenska. V súčasnosti má každý tretí žiak na Slovensku nedostatočné základné zručnosti a výsledky vzdelávania upadajú. Zvyšuje sa miera absencie a predčasného ukončenia školskej dochádzky, a to najmä vo vidieckych oblastiach, a narastá nerovnosť. Slovensko na riešenie týchto výziev realizuje komplexné reformy zamerané na zlepšenie vzdelávacích výstupov.
■ STRAŠIAK MATEMATIKY
Atraktívnosť štúdia vedy, technológií, inžinierstva a matematiky je na Slovensku pomerne nízka a nevykazuje veľké znaky zlepšenia. V roku 2023 bol podiel študentov terciárneho vzdelávania, ktorí sú zapísaní do programov v oblasti technických vied, nízky. Spomedzi technických odborov je najčastejšou voľbou „inžinierstvo, výroba a stavebníctvo“, nasledujú „informačné a komunikačné technológie“, v prípade ktorých je Slovensko nad priemerom EÚ, a to na úrovni 27,5 percenta oproti dvadsiatim percentám v Európskej únii. Odbor „prírodné vedy, matematika a štatistika“ sa javí ako najmenej obľúbená voľba. Podiel absolventov technických odborov na Slovensku sa v priebehu rokov výrazne nezmenil a v rokoch 2015 – 2023 sa pohyboval okolo dvadsiatich percent. V tom istom období zostal priemer EÚ na úrovni približne dvadsiatich piatich percent. Nízke výsledky v matematike a čítaní znižujú počet uchádzačov o štúdium techniky.
■ KLESAJÚCE ZRUČNOSTI
Zatiaľ čo výsledky žiakov v škole sú kľúčovým faktorom ich záujmu o technické odbory, u slovenských žiakov možno pozorovať klesajúce zručnosti v matematike a čítaní. Zrušenie povinnosti absolvovať maturitnú skúšku z matematiky na prijatie do programov vysokoškolského vzdelávania, ktoré si vyžadujú matematiku, viedlo k poklesu počtu žiakov, ktorí túto skúšku absolvovali (v roku 2023 len 11,6 percenta). Preto sa na Slovensku pracuje na komplexnej stratégii vzdelávania v oblasti technických odborov. Ambíciou je vykonávať politiky plne v súlade s cieľmi strategického plánu EÚ pre vzdelávanie v tejto oblasti. Cieľom návrhu bude zlepšiť kvalitu a dostupnosť vzdelávania v oblasti techniky na všetkých úrovniach; zvýšiť interdisciplinárnosť učebných osnov, podporiť bádateľsky a projektovo orientovanú výučbu a zlepšiť celoživotné vzdelávanie učiteľov v oblasti technických vied.
■ AMBICIÓZNE REFORMY
Pripravujú sa ambiciózne reformy, ktorých cieľom bude zvýšiť účasť na vzdelávaní a starostlivosti už v ranom detstve , ktorá stále patrí k najnižším v EÚ. V roku 2025 sa rozšírili kapacity materských škôl a financovanie sa presunulo z obcí na štátny rozpočet. Miera účasti detí do troch rokov, pokiaľ ide o formálnu starostlivosť o deti, sa výrazne zvýšila, ale stále zostáva najnižšia v EÚ. Učitelia materských škôl na Slovensku dostávajú jeden z najnižších nástupných platov v EÚ. Na Slovensku rastie riziko chudoby a sociálneho vylúčenia detí (z 18,4 percenta v roku 2020 na 25,3 percenta v roku 2023).
■ ÚBYTOK ZRUČNOSTÍ
Možno pozorovať prudký pokles základných zručností sprevádzaný prehlbovaním nerovností. Spolu s klesajúcimi najlepšími výsledkami v prípade základných zručností a pomerne so slabým kreatívnym myslením slovenských študentov to môže brzdiť rozvoj ľudského kapitálu Slovenska, ako aj obmedzovať konkurencieschopnosť a inovačný potenciál jeho hospodárstva. Podiel pätnásťročných žiakov zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, ktorí dosahujú dobré výsledky v akejkoľvek oblasti, bol 7,9 percenta, čo je hlboko pod priemerom EÚ (16,3 percenta). Ide o výrazný pokles oproti 14,1 percenta z roka 2018, čo poukazuje na prehlbovanie nerovností.
Z ďalšej národnej analýzy vyplýva, že na pokles výsledkov žiakov má okrem iného vplyv nízka účasť na predprimárnom vzdelávaní; regionálne rozdiely a absencia slovenčiny ako materinského jazyka. V odporúčaní sa zainteresovaní v štáte vyzývajú na posilnenie výučby základných zručností, a to aj u detí zo znevýhodneného prostredia, a zároveň na zabezpečenie rovnakého prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu na všetkých úrovniach.
■ REFORMA OSNOV
Slovensko zaviedlo reformu učebných osnov približne v polovici základných škôl a plánuje reformu siete stredných škôl. Od septembra 2026 zavádza nové učebné osnovy vo všetkých základných školách. Realizácia reformy sa podporuje prostredníctvom metodického portálu a regionálnych podporných centier. Úspešné zavedenie reformy bude závisieť od zabezpečenia nových kvalitných učebných materiálov, ako aj od zabezpečenia odbornej prípravy v oblasti reformy pre učiteľov. Ministerstvo školstva okrem toho začalo proces optimalizácie siete stredných škôl. Samosprávne kraje v roku 2025 schválili päťdesiatdva projektov, v rámci ktorých sa začínajú zlučovať stredné školy.
Zvýšenie atraktívnosti učiteľského povolania a podpory poskytovanej učiteľom by pomohlo zlepšiť kvalitu vzdelávania. Nedostatok učiteľov a nekonkurencieschopné platy spolu s nekvalifikovanou výučbou ovplyvňujú kvalitu vyučovania a učenia sa. V súčasnosti sa pracuje na určitých zlepšeniach školskej politiky.
■ ODBORNÉ VZDELÁVANIE
Slovensko má pomerne veľký sektor odborného vzdelávania s dobrými vyhliadkami na zamestnanie absolventov. V roku 2023 bolo v odbornom vzdelávaní 69,7 percenta žiakov, čo je viac ako priemer EÚ, ktorý predstavuje 52,4 percenta. Vyhliadky na zamestnanie absolventov po odbornom vzdelávaní sú na Slovensku veľmi dobré, keďže viac ako osem z desiatich (85,6 percenta) čerstvých absolventov malo v roku 2024 zamestnanie, čo je nad priemerom EÚ (80 percent). Slovensko dosiahlo pokrok vo svojej stratégii zriadenia centier excelentnosti a zlepšilo podporu poskytovanú učiteľom odborného vzdelávania a znevýhodneným žiakom. V roku 2024 bolo v rámci celej krajiny vybraných osemnásť škôl, v ktorých sa zriadia centrá určené na zabezpečenie najmodernejších technológií a podporu regionálneho rozvoja.
