Trvácnosť pokoja zbraní je veľmi krehká
Radoslav ŽGRADA ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Donald Trump v predvolebnej kampani sľuboval, že bude prezidentom mieru, čo sa dlho neuplatňovalo vo vzťahu k Izraelu. Až v posledných týždňoch došlo k výraznému posunu aj v tejto oblasti. Po jeho iniciatíve sa uzavrelo prímerie v tragicky sužovanej Gaze.
Po dvoch rokoch vojenskej kampane je Pásmo Gazy zničené, v mnohých oblastiach doslova zrovnané so zemou a pripomína mesačnú krajinu. Vojenská akcia Izraela priniesla smrť vyše šesťdesiatim ôsmim tisícom Palestínčanov, z toho viac ako dvadsaťtisíc tvorili deti. Vyše stosedemdesiattisíc ľudí armáda Izraela zranila.
Odborníci odhadujú, že osemdesiat percent zabitých Palestínčanov sú civilisti. Štúdia OSN, ktorá overila úmrtia z troch nezávislých zdrojov, zistila, že sedemdesiat percent usmrtených v obytných budovách alebo iných obydliach tvorili ženy a deti. Izrael dosiahol vojenskou cestou, čo sa dalo dosiahnuť inakšie v zahraničí aj na domácej pôde. V Pásme Gazy vytvoril podmienky nezlučiteľné so životom, čo bol cielený predpoklad na vyhnanie dvoch miliónov Palestínčanov z tohto kúska zeme.
■ SYSTEMATICKÁ GENOCÍDA
Spôsob, akým to Izrael uskutočňoval, nesie všetky znaky systematickej a úmyselnej genocídy. To potvrdila aj vyšetrovacia komisia OSN vo svojej správe z polovice septembra. Podľa jej záverov Izrael od začiatku vojny spáchal štyri z piatich genocídnych činov definovaných Dohovorom o genocíde z roka 1948.
Patrí medzi ne zabíjanie, spôsobenie vážnej telesnej či psychickej ujmy, úmyselné vytváranie životných podmienok smerujúcich k vyhladeniu Palestínčanov úplne či sčasti a vytváranie prekážok s cieľom obmedziť pôrody. Predsedníčka orgánu OSN Navi Pillayová obvinila „izraelské úrady na najvyššej úrovni“ z „týchto zločinov proti ľudskosti“ a dodala, že „takmer dva roky dirigujú genocídnu kampaň so špecifickým úmyslom zničiť palestínsku skupinu v Gaze“.
Komisia vyzvala Izrael, aby „ukončil genocídu v Gaze“, a členské štáty OSN, aby zastavili dodávky zbraní a stíhali jednotlivcov alebo spoločnosti, ktoré sa na genocíde podieľajú. Izraelské ministerstvo zahraničia odmietlo správu komisie ako „falošnú“, jej autorov označilo za „proxy Hamasu“ a vyzvalo na „okamžité zrušenie“ tejto komisie.
■ ZÁMORSKÝ OCHRANCA
Izrael má však silného ochrancu, a to Spojené štáty americké, kde sa židovská loby teší väčšiemu politickému vplyvu ako všetky zahraničné skupiny dovedna. Washington preto dlhodobo vykresľoval otvorené vyvražďovanie palestínskych civilistov ako izraelské „právo na sebaobranu“. Trumpova administratíva vetovala dve rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktoré požadovali okamžité a trvalé prímerie a umožnenie prístupu humanitárnej pomoci do Gazy – jednu 4. júna a druhú 18. septembra.
Tento postoj v Izraeli dlhodobo sprevádza plošná dehumanizácia všetkých Palestínčanov – civilistov a bojovníkov Hamasu, dokonca žien i detí. Dva roky vojenskej kampane priniesli Izraelu nebývalé odcudzenie a odsúdenie celého sveta a na obrat verejnej mienky i v samotných Spojených štátoch amerických musel reagovať aj Donald Trump. Tragická situácia napomohla podporiť uznanie palestínskej štátnosti.
■ SVITANIE NA MIER
Trumpov návrh pre Gazu zverejnili 29. septembra. Takmer okamžite niekoľko krajín ‒ vrátane silných podporovateľov Palestíny, vyjadrilo podporu. Mier bol spečatený v egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch 13. októbra, kde americký prezident Donald Trump spoločne s predstaviteľmi Egypta, Turecka a Kataru uzavreli dohodu o prímerí v Pásme Gazy. USA zastupujú Izrael, zatiaľ čo Turecko a Katar podpísali dohodu za Palestínu.
Hnutie Hamas napokon prijalo Trumpovo ultimátum a zaviazalo sa, že výmenou za amnestiu a možnosť bezpečného odchodu do exilu sa vzdá Gazy. Rovnako za vytýčené línie postupne odsunie svojich vojakov aj Izrael. Zodpovednosť za Gazu na čas prevezme Medzinárodný mierový výbor na čele s prezidentom Trumpom, obnovu zaistia peniaze arabských donorov, bezpečnosť medzinárodné sily zložené z vojakov Egypta, Turecka, Kataru, zo Spojených arabských emirátov a z ďalších moslimských krajín, zatiaľ čo Egypt s Jordánskom sa postarajú o výcvik policajných síl. V týchto podmienkach potom budú Palestínčania rokovať s Izraelom o zavŕšení palestínskej štátnosti. Prvá fáza sa začala realizovať. Všetkých dvadsať rukojemníkov, ktorých Hamas zadržiaval, sa vrátilo k svojim rodinám. Z izraelských väzníc prepustili dvetisíc Palestínčanov…
Komplikovanosť situácie však nabáda k opatrnosti. Trvácnosť prímeria môže byť veľmi krátka, keďže ani jedna strana nedosiahla, čo chcela. Proti hovorí aj história. Od roka 1967 došlo medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi k najmenej dvanástim veľkým prímeriam. Mnohé z nich trvali od niekoľkých dní do niekoľkých mesiacov, po ktorých nasledovali porušenia alebo zlyhania, často pre vzájomné útoky alebo neúspešné rokovania. Bez odstránenia základných príčin konfliktu ide v najlepšom prípade o viac-menej dočasné prerušenie bojových operácií.
