Berme si príklad z krajanov vo Vojvodine
Vladimír MEZENCEV ‒ Foto: Turistická organizácia Stará Pazova
Možnože aj niektorým čitateľom matičného periodika názov mesta Stará Pazova nič nehovorí. Škoda, pretože ide o jednu z najvýznamnejších lokalít v Srbsku, kde žijú Slováci. Konkrétne o autonómnu oblasť Vojvodina. Prví naši krajania, presnejšie šesťdesiatpäť rodín, prišli sem v roku 1770, teda pred dvestopäťdesiatimi piatimi rokmi. Pri ich sťahovaní na Dolnú zem si dali jednu podmienku: Mať svojich dvoch ľudí – slovenského evanjelického farára a učiteľa.
Prišli teda skutočne dávno, ale napriek tomu sa so slovenčinou v meste i v jeho okolí stretnete všade. Slovákom i ich jazyku sa dostáva patričnej úcty aj zo strany obyvateľov najpočetnejšej národnosti – Srbov. Dôkazom toho je i publikácia 250 rokov života Slovákov v Starej Pazove, ktorá pred piatimi rokmi vyšla najskôr v srbčine a až potom bola preložená do slovenčiny. Vydala ju Turistická organizácia mesta Stará Pazova s cieľom privábiť na návštevu tejto lokality ľudí nielen z celého Srbska, ale aj zo Slovenska a umožniť im tak spoznať dejiny i súčasný život Slovákov v tomto regióne.
■ NEDOCHÁDZA K ASIMILÁCII
Nestalo sa tak náhodou, veď na rozdiel od iných krajín tu vôbec nedochádza k asimilácii so štátotvorným srbským národom, pričom práve ten má najväčšiu zásluhu na tom, že Slováci tu nikdy nepociťovali národnostný útlak. Naopak, našli v ňom podporovateľa i pomocníka, i keď v Starej Pazove ešte pred storočím žilo viac Slovákov než Srbov.
Na základe sčítania obyvateľstva v roku 1921 bývalo v Starej Pazove napríklad 5 752 Slovákov, teda až takmer tri štvrtiny z celkového počtu Staropazovčanov, pretože Srbov bolo iba 1 380, čo predstavovalo necelých osemnásť percent. Vtedy tretiu najpočetnejšiu národnosť tvorili Nemci s asi piatimi percentami. Samozrejme, slovenčina je jedným z úradných jazykov v celej Vojvodine, a teda i v Starej Pazove.
Staropazovčania sa považujú za Stredoeurópanov, žijú vraj v najjužnejšej časti strednej Európy a zároveň v jednom z geografických centier nášho kontinentu. Len pre zaujímavosť: tých je oficiálne aspoň sedem – od Nemecka cez Slovensko až po Litvu. Naši krajania sú hrdí na to, že Stará Pazova leží na križovatke významných komunikácií, ktoré ju spájajú s desiatimi krajinami Európy a Ázie, napríklad eurocesta 70 sa začína v španielskej La Coruni, prechádza cez Vojvodinu, Bulharsko aj Turecko a končí v gruzínskom Poti. Od roka 1888 cez Starú Pazovu prechádzal aj legendárny Orient expres Paríž – Istanbul.
■ PRVÝ KOSTOL S VEŽOU
Stará Pazova má niekoľko dominánt, ale tou najvýznamnejšou zostáva slovenský evanjelický kostol z roka 1788. Bol prvý vo vtedajšej habsburskej monarchii, ktorý na základe prijatého Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. o slobode vierovyznania v roku 1781 mohol v celej ríši, a to priamo rozhodnutím panovníka, mať vežu. Teda o niečo skôr, než to bolo povolené v celom Rakúsko-Uhorsku. Možno aj preto v búrlivom revolučnom roku 1848 vyše sto Slovákov zo Starej Pazovy pod vedením Jozefa Miloslava Hurbana spoločne so Srbmi udatne bojovalo proti „košútovcom“.
V súčasnosti tamojší evanjelici augsburského vyznania môžu byť hrdí na to, že v rámci svojej cirkvi majú najstarší kostol v celej juhovýchodnej Európe, a tak nečudo, že patrí medzi významné a chránené pamiatky Srbska i celého Balkánu. V tomto kostole bol v roku 1929 inštalovaný za prvého slovenského biskupa staropazovský rodák Adam Vereš.
■ SLÚŽIA PRÍKLADOM
Slovenské divadlo v Starej Pazove vzniklo už v roku 1903, teda v časoch azda najsilnejšieho národnostného útlaku Slovákov žijúcich medzi Tatrami a Dunajom. O štvrťstoročie neskôr krajania otvorili Slovenský národný dom, ktorého terajšou súčasťou je aj sála až pre tisíctristo návštevníkov. V roku 1932 sa vo Vojvodine zrodila Matica slovenská, konkrétne v Báčskom Petrovci, ale výrazne ovplyvňovala kultúrny a spoločenský život aj v Starej Pazove.
Dodnes z nepochopiteľných príčin juhoslovanské úrady v roku 1948 pozastavili jej činnosť v celej krajine, ale zároveň umožnili zakladanie, a dokonca rozvoj iných slovenských spolkov. V Starej Pazove tak začal pôsobiť Slovenský kultúrno-umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka (staropazovského slovenského rodáka, ľavičiara, antifašistu a aktívneho partizána, ktorému sa podarilo utiecť zo zajatia v Nemecku a vrátiť sa domov. V roku 1942 sa Nemcom za pomoci kolaborantov podarilo ho opäť zajať a neskôr zastreliť. Už o rok na to Janka Čmelíka vyhlásili za národného hrdinu Juhoslávie a dodnes sú po ňom pomenované ulice a školy v celom Srbsku).
■ OBNOVA MATICE
Maticu slovenskú v Juhoslávii obnovili v auguste 1960 a vo februári 1961 aj v Starej Pazove . Jej činnosť sa v tamojšom miestnom odbore zameriava na vydavateľské aktivity, činnosť medzi predškolskou a školskou mládežou, na rozvoj národnej kultúry, spoluprácu s miestnou samosprávou i so štátnymi orgánmi, ako aj s evanjelickou cirkvou.
S oficiálnou delegáciou Slovákov zo Starej Pazovy sme sa stretli 20. septembra na Púchovskom jarmoku. Nie náhodou, veď neformálne partnerské vzťahy medzi týmito dvoma mestami existujú už od roka 2001, keď ich zástupcovia podpísali zmluvu o partnerstve a priateľstve. Kultúrne styky sa začali už v roku 1979, keď divadelný súbor Makyta absolvoval zájazd do Starej Pazovy a odvtedy sa (nielen) divadelníci z týchto miest stretávajú každoročne. Keď už sme spomenuli spoluprácu divadiel, tak len pre zaujímavosť – v Srbsku je približne dvadsať ochotníckych súborov a každoročne sa zúčastňujú na prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín Stará Pazova.
