Kde je náš panteón?


NÁZOR

Eva ZELENAYOVÁ

Kto navštívi Rím, nemôže vynechať prehliadku antického Panteónu, chrámu všetkých bohov. Je dodnes funkčným chrámom, v ktorom najmä bohoslužby v predvečer narodenia Pána poskytujú jedinečný zážitok. Cez otvor v kupole vidno hviezdy na nočnej oblohe, lebo omšu celebrujú len pri svetle ohníka umiestneného v strede chrámu. Sú tu uložené pozostatky talianskych kráľov i renesančného maliara Raffaela Santiho.

Kto navštívi Paríž, neobíde neoklasicistický Panteón z 18. storočia. Pôvodne bol budovaný ako chrám, v súčasnosti je miestom odpočinku velikánov Francúzska. Mauzóleum zdobí kyvadlo, ktoré práve tu zhotovil Foucault na dôkaz rotácie zeme.

V roku 2009 otvorili v Prahe Národný pamätník na Vítkove. Vznikol zo zrekonštruovaného Národného múzea. Vynovený objekt dnes slúži nielen ako tichý symbol českej štátnosti, ale novým obsahom napĺňa aj obyvateľov metropoly a štátu a tvorí súčasť vzdelávacieho systému či kultúrneho života českého národa. Ponúka atraktívnu vyhliadku na Prahu zo strechy a posedenie v netradičnej kaviarni. Súčasťou stavby je i jazdecká socha Jána Žižku z Trocnova, vysoká deväť metrov.

V rozhovore pre SNN primátor Bratislavy Milan Ftáčnik povedal, že  mestskí poslanci začali diskusiu o vytvorení panteónu osobností Slovenska na Námestí slobody. No zatiaľ si mestskí poslanci akosi neuvedomili, že nerozhodujú len za mesto, ale za metropolu Slovenska. Ich doterajšie aktivity často viedli k veľmi nešťastným realizáciám. Kým Česi z Národného múzea urobili Národný pamätník, Slovenské národné múzeum na brehu Dunaja chátra. Jeho špinavé okná skôr odpudzujú, ako priťahujú pozornosť, a socha T. G. Masaryka, ktorú sem dali umiestniť mestskí poslanci, nemá nič spoločné s národnými dejinami Slovákov. Rovnako nešťastne a rozporuplne je umiestnená socha M. R. Štefánika pred novým Slovenským národným divadlom a ešte aj pod sochou leva, ktorý je symbolom českej štátnosti. Pre slovenského vlastenca je takáto konštelácia skôr ponížením a hanbou než úctou k velikánovi slovenského národa. Nehovoriac o bizarných škriepkach okolo sochy Svätopluka a najnovšie o ďalších velikánoch z obdobia Veľkomoravskej ríše. Hurbanovo námestie si priam pýtalo súsošie Cyrila, Metoda a Gorazda, ktoré samozrejme mestskí poslanci odmietli.

Profesor Piffl kedysi na prechádzkach Bratislavou učil študentov architektúry poznávať stavebné slohy. Čo sa môžu žiaci dozvedieť o minulosti svojho národa pri prechádzke dnešnou Bratislavou? Nie je načase diskusie o panteóne premietnuť do zaujímavého projektu? Slovenské národné múzeum, Hrad alebo pamätník na Slavíne by mohli byť výzvou pre uskutočnenie slovenského panteónu.                                                      

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.