NÁZOR
Eva ZELENAYOVÁ
Kto navštívi Rím, nemôže vynechať prehliadku antického Panteónu, chrámu všetkých bohov. Je dodnes funkčným chrámom, v ktorom najmä bohoslužby v predvečer narodenia Pána poskytujú jedinečný zážitok. Cez otvor v kupole vidno hviezdy na nočnej oblohe, lebo omšu celebrujú len pri svetle ohníka umiestneného v strede chrámu. Sú tu uložené pozostatky talianskych kráľov i renesančného maliara Raffaela Santiho.
Kto navštívi Paríž, neobíde neoklasicistický Panteón z 18. storočia. Pôvodne bol budovaný ako chrám, v súčasnosti je miestom odpočinku velikánov Francúzska. Mauzóleum zdobí kyvadlo, ktoré práve tu zhotovil Foucault na dôkaz rotácie zeme.
V roku 2009 otvorili v Prahe Národný pamätník na Vítkove. Vznikol zo zrekonštruovaného Národného múzea. Vynovený objekt dnes slúži nielen ako tichý symbol českej štátnosti, ale novým obsahom napĺňa aj obyvateľov metropoly a štátu a tvorí súčasť vzdelávacieho systému či kultúrneho života českého národa. Ponúka atraktívnu vyhliadku na Prahu zo strechy a posedenie v netradičnej kaviarni. Súčasťou stavby je i jazdecká socha Jána Žižku z Trocnova, vysoká deväť metrov.
V rozhovore pre SNN primátor Bratislavy Milan Ftáčnik povedal, že mestskí poslanci začali diskusiu o vytvorení panteónu osobností Slovenska na Námestí slobody. No zatiaľ si mestskí poslanci akosi neuvedomili, že nerozhodujú len za mesto, ale za metropolu Slovenska. Ich doterajšie aktivity často viedli k veľmi nešťastným realizáciám. Kým Česi z Národného múzea urobili Národný pamätník, Slovenské národné múzeum na brehu Dunaja chátra. Jeho špinavé okná skôr odpudzujú, ako priťahujú pozornosť, a socha T. G. Masaryka, ktorú sem dali umiestniť mestskí poslanci, nemá nič spoločné s národnými dejinami Slovákov. Rovnako nešťastne a rozporuplne je umiestnená socha M. R. Štefánika pred novým Slovenským národným divadlom a ešte aj pod sochou leva, ktorý je symbolom českej štátnosti. Pre slovenského vlastenca je takáto konštelácia skôr ponížením a hanbou než úctou k velikánovi slovenského národa. Nehovoriac o bizarných škriepkach okolo sochy Svätopluka a najnovšie o ďalších velikánoch z obdobia Veľkomoravskej ríše. Hurbanovo námestie si priam pýtalo súsošie Cyrila, Metoda a Gorazda, ktoré samozrejme mestskí poslanci odmietli.
Profesor Piffl kedysi na prechádzkach Bratislavou učil študentov architektúry poznávať stavebné slohy. Čo sa môžu žiaci dozvedieť o minulosti svojho národa pri prechádzke dnešnou Bratislavou? Nie je načase diskusie o panteóne premietnuť do zaujímavého projektu? Slovenské národné múzeum, Hrad alebo pamätník na Slavíne by mohli byť výzvou pre uskutočnenie slovenského panteónu.