KNIHA TÝŽDŇA
Marián Grupač: Poltvin, Vydavateľstvo MS, Martin 2012
(mab)
V slovenskej literatúre je pomerne častým javom, že autor, ktorý pôvodne vstúpil do spisovateľskej arény ako básnik, prejde po čase do košiara prozaikov. Stalo sa tak Ivanovi Koleničovi a nevyhol sa tomu ani Marián Grupač. Avšak napriek úspechu svojich próz sa Grupač k poézii sporadicky vracia, no jeho najnovšia kniha je zaujímavým krokom na neprebádané územia textu.
Ak čitateľ očakáva priamočiary príbeh, ostane zaskočený. Autor v predošlých knihách dostatočne výrazne dokázal, že vie byť zaujímavý aj pre milovníkov klasickej prózy, ale tentoraz sa rozhodol pridať do svojich krátkych poviedok kľúčovú ingredienciu, ktorou je poézia. V tomto prípade však nejde o klasické básne v próze. Grupačove texty sú zvláštne tajomné, často expresívne až kruté, občas zdanlivo nedopovedané, ale v každom prípade nútia čitateľa k zamysleniu. Autor cielene narába s paradoxom, snaží sa odhaľovať a obnažovať jednotlivé „farby klamstva“ a jeho mikropríbehy v nás často zanechávajú zmiešané pocity smútku, nostalgie a nedopovedanosti, aké mávame, keď sa prehŕňame v starých albumoch, listoch a spomienkach.
Kto je vlastne Poltvin, postava, ktorá spája celú knihu do formy akéhosi denníka či „pitevnej správy“ o živote? Poltvin môže byť autorovo druhé ja, ale tak isto je to aj tá časť z nás, ktorá v bežnom, hektickom živote ticho číha v našom vnútri, aby sa vo chvíli, keď sa zamyslíme, kam vlastne smeruje naša existencia, vytrčila rožky skepsy z poznania. Ostatne, čitatelia SNN mali možnosť stretnúť sa s Poltvinom v prílohe Orol tatranský, a to vo forme experimentálnej komixovej prílohy. Čo sa týka tejto knihy, teda nejde o priamočiaru porciu príbehov, ale o jemne šifrovanú správu pre hľadačov. Veľkými slovami povedané, správu pre hľadačov zmyslu života.