Bez zveličovania môžeme povedať, že Slovensko patrí medzi ilustrátorské veľmoci. Najmä čo sa týka ilustrácií kníh pre deti a mládež, to platí takmer stopercentne. Nie nadarmo sa práve v Bratislave už tradične koná Bienále ilustrácií, na ktorom v roku 1967 získala Zlaté jabĺčko výtvarníčka a ilustrátorka Viera Bombová. A zďaleka to nebolo jej jediné ocenenie. Odborníci, milovníci dobrej knižnej ilustrácie, ale predovšetkým deti majú túto autorku v očiach a najmä v srdci, aj keď si možno nezapamätali jej meno.
Viera Bombová sa narodila v Buclovanoch pri Bardejove. Po maturite na bardejovskom gymnáziu študovala na VŠVU v Bratislave u profesorov Čemického, Matejku a Millyho. Napokon školu absolvovala na oddelení voľnej a ilustračnej grafiky u profesora Hložníka, čo jej zrejme dalo ten potrebný impulz na neskoršiu bohatú tvorbu. Okrem voľnej grafiky sa začala venovať aj ilustrátorskej tvorbe, pričom akosi samozrejme inklinovala k ilustráciám kníh pre deti a mládež. Ivkova biela mať od J. Bodeneka, Povesť o bielych kameňoch z pera R. Jašíka či Žabiatko Ľ. Podjavorinskej. To je len zlomok z knižných titulov, v ktorých zanechala svoju osobitú ilustrátorskú pečať. Viera Bombová je nositeľkou ceny Cypriána Majerníka, Ceny vydavateľstva Mladé letá, ale napríklad aj Štátnej ceny SR. Významný autor a kritik literatúry pre deti Ondrej Sliacky na tvorbu tejto autorky použil výstižné označenie: „Zlatá pani slovenskej rozprávky“ a vedel prečo. Ťažko sa dá spočítať, v koľkých deťoch zažala plamienok citu pre krásno, záujem o výtvarné umenie, lásku k slovu v podobe knihy. V týchto dňoch sa Viera Bombová dožíva krásneho jubilea 80 rokov. Nielen redakcia SNN jej srdečne blahoželá!
(mab)