Zo Štúra, z Hviezdoslava či z Murgaša spravili cudzí podnikavci jarmočné čačky
BRATISLAVA (Ivan BROŽÍK) - Ľudovít Štúr je v mysliach Slovákov zapísaný ako najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života, ako vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia, tiež ako kodifikátor slovenského spisovného jazyka. Meno Ľudovíta Štúra nesie aj malá planétka vo vesmíre ( 3 393) a nás súčasníkov to len a len napĺňa hrdosťou. V úplne inej rovine je používanie mena a podobizne tejto a ďalších dejinných postáv Slovákov v súvislosti s aktuálne prebiehajúcou reklamnou kampaňou súkromnej firmy Národná pokladnica, s. r. o., na medailu s emblémom Ľudovíta Štúra.
Vieme si predstaviť, že keď niekde zaznie názov Národná pokladnica (NP), pôsobí to seriózne a osloví nielen národovcov. Lenže je to názov až príliš podobný oficiálnej inštitúcii Štátna pokladnica. A kto by nedôveroval oficiálnej inštitúcii štátu? Ibaže NP je súkromná firma vo vlastníctve Holanďanov, Poliakov a občanov z Veľkej Británie. Aspoň podľa obchodného registra. A tu už by mal záujemca o produkty, ponúkané masívnou inzerciou NP, spozornieť. A nielen pre nasledujúce vyjadrenie: „Štátna pokladnica sa jednoznačne dištancuje od akéhokoľvek spájania s predmetnou spoločnosťou a je nám samozrejme ľúto, že si niektorí občania zamieňajú našu organizáciu so spoločnosťou, ktorá vykonáva svoje aktivity pod názvom Národná pokladnica, s. r. o. Ubezpečila SNN Martina Hujová, hovorkyňa Štátnej pokladnice (ŠP). Z vyjadrenia ešte doplňme, že ŠP „nepracuje a nikdy nepracovala s hotovosťou ani s predmetmi, ktoré možno označiť ako numizmatické exempláre.“
■ ČISTÝ BIZNIS
Firma Národná pokladnica má v ponuke aj pamätné dvojeuromince, ktoré vydala Národná banka Slovenska (NBS) pri príležitosti desiateho prijatia výročia eura. Ak si však objednávateľ naozaj mimoriadne pozorne nepreštuduje obchodné podmienky, už pri prvej objednávke „za zvýhodnenú cenu dve eurá za kus sa zaviaže na odber ďalších mincí a v konečnom dôsledku ho jedna dvojeurovka, nakúpená od NP, môže vyjsť až na viac ako trinásť eur. A pritom NBS každému ponúkne takúto mincu na výmenu v pomere jedna k jednej. Teda za dve eurá.
■ OBCHODNÍCKE FÍGLE
Fígeľ spočíva v tom, že občan si objednáva jednu mincu netušiac, že sa zaväzuje na odber nasledujúcich každomesačných dodávok od NP, hoci o ne nemá záujem. A ak objednávku nezruší do 14 dní, môže si akurát tak pískať.
Petra Pauerová, hovorkyňa NBS na otázky SNN pripustila, že „spoločnosť Národná pokladnica je oficiálnym zmluvným partnerom Národnej banky Slovenska, ktorý je oprávnený predávať pamätné a zberateľské mince, ktoré vydá Národná banka Slovenska.“ Zároveň však upozorňuje, že „... pamätné dvojeurové mince si môže verejnosť vymeniť (teda dvojeurovú obehovú mincu za dvojeurovú pamätnú obehovú mincu) v Národnej banke Slovenska v Bratislave a v expozitúrach NBS v Nových Zámkoch, Banskej Bystrici, Žiline, Poprade a Košiciach v pokladničných hodinách, ktoré sú uvedené tiež na internetovej stránke NBS“. Teda bez straty čo i len jediného centu. Zo strany NP je obchod s medailami s podobizňou Štúra, Hviezdoslava, ale aj Jánošíka či pápeža Jána Pavla II. čistý. V podstate proti nemu nemožno namietať. Otázky však sú. Objednávateľ sa domnieva, že za prvú „postriebrenú“ medailu zaplatí iba 19,95 plus poštovné 3,99 eura. Nevie však, koľko striebra či zlata - ak ide o pozlátené mince - minca obsahuje. NP síce argumentuje, že objednávateľ dostane taký a onaký certifikát, ale o certifikáte rýdzosti a gramáže kovu niet ani zmienky. Ani o tom, že sa objednávateľ automaticky zaväzuje na odber ďalšej medaily už za 43,90 eura. Podľa našich prepočtov pri aktuálnej cene striebra, aj keby medaila bola celá zo striebra, nepresiahla by jej hodnota 26,38 eura plus samozrejme nejaké výrobné náklady.
Takú istú možnosť na vyjadrenie ako Štátnej pokladnici a Národnej banke Slovenska, sme dali aj Národnej pokladnici. Odpoveď sme v stanovenej lehote nedostali. Nuž, tajné služby majú teraz plné ruky práce s odpočúvaním samých seba, politici sa v prvom rade snažia obhájiť neobhájiteľnú korupciu, súdnictvo naháňa Harabina ako býk červené súkno a pre túto námahu už nemá čas ani kapacitu na riešenie iných hriechov a káuz.
Ak nám Slovákom ešte niečo zostalo – sú to naše úprimné city a pocity. Trebárs aj k Ľudovítovi Štúrovi. Tak prečo s nimi neskúsiť kšeftovať? Veď v Poľsku, v Holandsku či v Anglicku predstavitelia nášho národného života nikoho zas až tak v mediálnej atmosfére padajúceho eura netrápia.