Spanilým jazdám maďarských politikov po bývalom Uhorsku dala EÚ červenú
Ivan BROŽÍK
Slovenská republika neporušila právo Európskej únie, keď 21. augusta 2009 odoprela vstup maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi na svoje územie. Vyhlásil to v Luxemburgu generálny advokát Súdneho dvora EÚ Yves Bot. V Budapešti sa ako obvykle hrajú na mŕtveho chrobáka.
V deň smutného výročia okupácie Československa „spojeneckými“ aj maďarskými vojskami sa hlava maďarského štátu László Sólyomi chystala na politickú akciu s plánovaným politickým prejavom a za spolitizovaných okolností navštíviť Komárno. Neprekážalo mu, že tak poruší všetky známe normy diplomacie, protokolu, ale aj slušnosti, ohľaduplnosti a susedských vzťahov. Sólyomi vycestoval zámerne, aby vyvolal smutný sled udalostí, takých potrebných pre odvedenie maďarskej verejnosti od domácich problémov. Vycestoval tiež s jasným cieľom provokovať a najmä urážať a ponižovať národnú hrdosť susedov akýmkoľvek spôsobom.
- VAROVANIE BOLO SLUŠNÉ
Spanilé výjazdy maďarských politikov na územia Srbska, Rumunska či nášho Slovenska sú súčasťou maďarskej zahraničnej politiky, ktorá tak vyjadruje svoj názor, že veľké Uhorsko stále existuje. Napokon, aj Sólyom si provokačne zopakoval svoju neodsúhlasenú návštevu Komárna presne na deň o rok neskôr. „Takto organizovanú návštevu vnímame ako vedomú provokáciu voči SR a nemôžeme prebrať zodpovednosť za dôsledky, ktoré prinesie, vrátane zhoršenia slovensko-maďarských vzťahov,“ znelo vyhlásenie troch najvyšších predstaviteľov Slovenska – Ivana Gašparoviča, Pavla Pašku a Roberta Fica v roku 2009. „Poprosil som pána prezidenta, aby zvážil ešte túto cestu,“ vyhlásil vtedy prezident Gašparovič. Budapešť totiž úplne a zámerne ignorovala obvyklé diplomatické postupy, ktoré predchádzajú návšteve prezidenta v susednej krajine. Slovenská republika bola už niekoľko týždňov pred incidentom vystavená hrubým a nevyberaným útokom od oficiálnych predstaviteľov Maďarskej republiky. Smutné je, že ich podporovala časť slovenskej tlače výsmechom Gašparovičových či Ficových úvah a rozhodnutí. Niektoré naše médiá sa vo svojich komentároch doslova tešili na škandál, ktorý „utŕži“ Slovensko.
- TICHO SÚ AJ ĎALŠÍ
S ospravedlnením Slovensku by teraz – ako káže slušnosť – mala prísť strana SMK, vedená v roku 2009 pánom Csákym a dnes zrejme maďarským štátnym občanom Berényim. Bola nadšeným organizátorom sporného komárňanského stretnutia. S ospravedlnením by mala prísť aj europoslankyňa Edith Bauer. Incident v európskom parlamente totiž tvrdošijne vysvetľovala viac z pozície diplomatky z Budapešti ako na Slovensku zvolenej europoslankyne. Generálny advokát Súdneho dvora EÚ Yves Bot tiež okrem iného poukázal aj na potrebu súhlasu hostiteľskej krajiny s príchodom prezidenta inej krajiny, ktorý v danom prípade absentoval. Ide zatiaľ iba o jeho názor, ten však súdny dvor Únie vo všeobecnosti zvykne nasledovať a rozhodnúť v súlade s ním. Maďarské ministerstvo pre verejnú správu a spravodlivosť aktuálne ignorantsky nesúhlasí s postojom generálneho advokáta Európskeho súdneho dvora so sídlom v Luxemburgu.
- POUČENIE Z ROKU 2009
Predseda vtedajšej vlády SR Robert Fico pripomenul, že pod zástavou prvého uhorského kráľa Štefana sa robila najtvrdšia maďarizácia. „Teda nech sa teraz nikto netvári, že Štefan je nejaký slovenský kráľ. My máme svojho Svätopluka a nie Štefana.“ Reagoval tak na sochu tohto svätca, ktorú inštalovali na námestí v Komárne a ktorej odhalenie spojené s plánovanou návštevou maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma vyvolalo medzi oboma krajinami diplomatický spor. „Na jednej strane komárňanská samospráva zakáže sochu Cyrila a Metoda, ktorá je neúctivo na balkóne Matice slovenskej, na druhej strane na krásnom mieste postavia sochu Štefana, ktorú nám teraz núkajú ako nášho kráľa,“ povedal vtedajší premiér SR. Na margo vyjadrení maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Balázsa, ktorý presunul tému diplomatickej nóty na európsku pôdu, premiér SR podotkol, že je to bilaterálna vec medzi dvoma krajinami. Potvrdil, že „Komárno nie je ďalší okres Maďarskej republiky, ale suverénne územie SR a my sa k tomuto územiu tak budeme správať. Nevidím žiaden dôvod, aby sa to stalo európskou vecou, a sme pripravení tieto záležitosti vysvetľovať,“ povedal Robert Fico. Aj súčasný slovenský prezident tvrdil ešte v čase incidentu, že ak sa majú hlavy susedných štátov stretnúť, tiež má svoje podmienky. Prvou je umiestnenie tabule na kostole v Maďarsku, kde kázal Ján Kollár, a druhou umiestnenie sochy Cyrila a Metoda v Komárne na dôstojnom mieste.