Ekonomickým stratégom a prognostikom na Slovensku ruže nekvitnú
Potácame sa v štvorročných volebných programoch
Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: Maroš M. BANČEJ
Patrí ku generácii ekonómov, ktorí svoju kariéru začínali v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. V roku 1976 založil Ústav ekonomiky a riadenia priemyslu (ÚERP), v ktorom vznikli analytické a prognostické štúdie hodnotiace efektívnosť slovenského priemyslu. Vedeckú hodnosť doktor ekonomických vied dosiahol v roku 1984. Ešte pred zmenou režimu ÚERP prezentoval výsledky celoštátneho výskumu o neopodstatnenosti oficiálnych tvrdení, že sa na Slovensko dopláca. Práve naopak. V tomto ústave boli položené aj základy agentúry SARIO, v tom čase Národnej agentúry pre zahraničné investície a rozvoj. Na sklonku roku 1989 sa Ing. Ladislav LYSÁK, DrSc., (1933) stal spoluzakladateľom Nezávislého združenia ekonómov Slovenska (NEZES), ktorého je v súčasnosti predsedom. V rokoch 1994 – 1998 bol poslancom NR SR, neskôr krátko veľvyslancom SR v Indii s pôsobnosťou aj pre Bangladéš, Nepál, Srí Lanku a Maldivy. V súčasnosti prednáša na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
● Keďže Nezávislé združenie ekonómov Slovenska vzniklo už v roku 1989, dá sa povedať, že ekonómovia boli najpripravenejšia skupina ľudí na zmenu režimu?
Skupina ekonómov okolo profesora Viktora Pavlendu a profesora Hvezdoňa Kočtúcha sa už v šesťdesiatych rokoch usilovala o zmenu vtedajšieho rigidného spoločensko-ekonomického systému na systém pružnejší, ekonomicky výkonnejší. A tak nasledovali práce na Komplexnej ekonomickej prestavbe rozvoja a riadenia (KEREK), na Súbore opatrení i na ďalších prácach, ktoré mali zabrániť kolapsu ekonomík socialistických štátov. Navyše, tí čo sme sa cítili Slovákmi, sme s nevôľou znášali a kritizovali nevýhodnejšiu výrobnú štruktúru i nižšie mzdy, ako mali Česi. Osobitne východoslovenské regióny. Môžem povedať, že bolo treba vyvinúť veľa taktiky, aby sa do Svidníka alebo Lipian dostal priemysel. Keďže výrobné programy boli orientované tak, že finalizácia výrobkov sa uskutočňovala v českej časti štátu, pritom dovoz surovín a iných komponentov išiel na vrub slovenskej ekonomiky, vytvoril sa veľký rozdiel v životnej úrovni oboch republík. A rezonuje dodnes. Na sklonku roku 1989 sme sa už začali systematicky stretávať a takým prirodzeným vodcom sa stal profesor Pavlenda.
● Aké ste mali očakávania?
Videli sme príležitosť zlepšiť ekonomickú štruktúru na Slovensku.
● Veľmi skoro však z NEZES-u odišli niektorí ekonómovia. Napríklad aj Ivan Mikloš. Čo vás rozdelilo?
Začalo sa to celkom nevinne. Podobne ako s pomlčkou v názve štátu. Usiloval som sa presadiť, aby sme sa nazývali Nezávislé združenie slovenských ekonómov. No niekoľkí kolegovia presadili názov Nezávislé združenie ekonómov Slovenska. Malý posun, ale veľký dosah. Aj v názvoch iných inštitúcií, vrátane parlamentu, sme sa vzdali národného princípu, čo považujem za veľkú chybu. Do základnej školy som začal chodiť v roku 1939. V prajnom období na to, aby mi navždy zostalo blízke vedomie vlastnej štátnosti. Začal som to presadzovať aj v NEZES-e, a to sa niektorým členom nepáčilo. Takže od nás odišiel Ivan Mikloš i ďalší a dodnes nás vzťah k vlastnej štátnosti rozdeľuje.
● Na čom ste v tom čase v NEZES-e pracovali?
Na hospodárskej stratégii pre Slovensko. Dokonca si našu prácu všimli a oslovili nás zo Slovenskej národnej strany, či by sme pre ich volebný program nespracovali hospodársku politiku. Samozrejme, že som bol nadšený, no ukázalo sa, že hospodárska politika bola u nich na samom okraji záujmu. Pred jej prezentáciou sme s prof. Adamom Laščiakom dlho sedeli a počúvali, ako sa zaoberajú smiešnymi detailmi, a keď mala prísť na rad hospodárska politika, tak nám dali na jej prezentáciu päť minút...
● Potom o vás prejavilo záujem HZDS?
Venujem sa aj maľovaniu a bol som práve v príjemnom prostredí na Orave, keď mi volali od pána Mečiara. Bolo to pred voľbami v roku 1994. Keď som potom s ním hovoril, povedal mi, že počul o našej práci a bol by rád, keby s ňou a so mnou mohol rátať. Po tých skúsenostiach v SNS som poznamenal, že by som skončiť nechcel v HZDS rovnako ako v SNS. Ale videl som, že mu to myslí, že má koncepciu, bol ochotný ma vypočuť a napokon si hospodársku stratégiu NEZES-u nielen osvojil, ale vo vládnom programe aj realizoval.
● Ako spomínate na delenie štátu?
To je téma na osobitný rozhovor. Utrpeli sme obrovské finančné a materiálne straty, ale aj straty nehmotného charakteru. V korunách sme to vyčíslili na 660 miliárd, pričom ďalšie škody vznikali a vznikajú protizákonným privlastnením si vlajky a iných symbolov.
● Federálny zákon o symboloch štátu platí a stále sa s tým dá ísť na Medzinárodný súdny dvor. No dosiaľ ani jedna politická reprezentácia to nebola ochotná urobiť.
Aj preto si myslím, že nami navrhovaný prezidentský kandidát Milan Melník je schopný toto nielen vnímať, ale túto otázku aj otvoriť. Vieme si predstaviť ideálnu dvojicu na čele štátu: M. Melníka ako prezidenta a R. Fica ako premiéra, ktorí by to dokázali. Obaja sú dostatočne razantní a hrdí Slováci.
● Aké ciele si kládlo vaše združenie?
Krédom našej činnosti od začiatku bolo vybudovať samostatný národný a sociálny štát, ohľaduplný k životnému prostrediu a aktívny v medzinárodných vzťahoch.
Ekonómov-vlastencov vlastný štát dnes nepotrebuje...
● A darí sa NEZES-u?
Terajší náš názov je plnší : Slovenská ekonomická spoločnosť – Nezávislé združenie ekonómov Slovenska (SES – NEZES). Darí sa nám tak ako ostatným národne orientovaným organizáciám. Napriek tomu, že pri vláde existuje Rada pre mimovládne organizácie, jej národné cítenie nie je prvoradé. Tie milióny dolárov, ktoré dostávajú na svoju činnosť zo zahraničia preferované mimovládky, ich zaväzujú voči chlebodarcom. Platia ich predsa za antislovenské postoje. To sú tie známe tváre tretieho sektora. Ale tretí sektor je aj naša organizácia a my v Rade pre mimovládne organizácie nemáme žiadneho zástupcu. Prosil som aj predsedu vlády, aby sme tejto problematike venovali pozornosť, žiaľ, zatiaľ bez odozvy. Pokiaľ neexistuje v ekonomických oblastiach strategicky rozmýšľajúca vrstva ľudí nášho zamerania, štát nemá šancu sa zveľaďovať. Preštudoval som, okrem našej, ktorú vypracovala SAV, sedemnásť dlhodobých prognostických štúdií rôznych štátov. Z nich je zrejmé, že len tie krajiny, ktoré majú a realizujú dlhodobú stratégiu, sú úspešné. Lebo aj napriek výmenám vládnych garnitúr dokážu prolongovať základné, nosné ciele. Či je to Japonsko, Nemecko, Francúzsko, Čína, India... alebo Ruská federácia.
● V súčasnosti jestvuje značné množstvo ekonomických inštitúcií a treba povedať, že ich názory na vývoj ekonomiky sa často rozchádzajú. Predstaviteľov SES – NEZES-u však médiá akosi obchádzajú. Prečo?
Pre náš jednoznačne národne a sociálne orientovaný charakter. A to sa týka aj ostatných vlasteneckých združení a osobností Slovenska. Napríklad televízia TA3 pred niekoľkými rokmi pripravovala s nami (J. Binder, J. Hétharši, A. M. Húska, I. Milko, L. Lysák, F. Slávik a i.) reláciu, v ktorej sme upozorňovali na nevyhnutnosť stanovenia strategických cieľov nášho hospodárstva, ako je napríklad rozširovanie a ochrana nerastných zdrojov, alebo prečo v nijakom prípade neprivatizovať vodné zdroje, zefektívňovať a chrániť pôdohospodárstvo, lesné hospodárstvo, ktorým smerom rozvíjať priemysel, stavebníctvo a iné. No neodvysielala nič! Rovnako sa TA3 zachovala pri minuloročnom Kolokviu o multifunkčnom poľnohospodárstve, na ktorého príprave sme pracovali dva roky. Napriek prísľubu neprišli! Vydali sme Výzvu kompetentným, takmer žiadna odozva! Toto je arogancia, s ktorou si nevieme rady. A keby sme viacej kričali, tak nám zoberú aj to, čo nemáme.
● Pri príležitosti 20. výročia vzniku združenia ste povedali, že jeho dve dekády vývoja boli celkom odlišné. Ako ste to mysleli?
Štartovacia dekáda bola skutočne impozantná. NEZES bolo úspešné, lebo vtedy existovala istá podpora zo strany štátu, vyjadrovali sme sa v médiách, mohli sme slobodne písať. Založili sme Ústav pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky. Z českých politikov práve súčasný prezident Miloš Zeman priznal, že za prvých päť rokov existencie štátu Slovensko za oveľa horších podmienok dosiahlo oveľa lepšie výsledky než Česká republika. Vydobyli sme si vlastnú, konvertibilnú menu, vybudovali domáce i zahraničné inštitúcie, položili sme základy funkčného štátu. Na počudovanie všetkých sme nielenže presvedčili samých seba, ale aj Európu a svet, že sme rovnako spôsobilí ako iné národy.
● A čo sa stalo s prognostickým ústavom?
Nasledujúca vláda ho zrušila, lebo mizerným politikom stačí program na štyri roky. Od volieb k voľbám.
● A druhá dekáda, čím sa vyznačovala?
Bola už selektívna, pretože v tom čase pokračovala privatizácia, ktorá deštruovala celú ekonomiku. Za najväčší nedostatok doterajších vlád považujeme absenciu štátnej doktríny, aby sa každou zmenou vlády nenarúšala kontinuita ekonomického a sociálneho rozvoja. Vieme, ako dopadli diaľnice po roku 1998. NEZES zaujímalo k týmto procesom negatívne stanoviská a dodnes nemení názory. Začali sme vydávať časopis SILOČIARY, ktorý čítajú aj v zámorí. Organizujeme diskusie ku kľúčovým problémom slovenskej a svetovej ekonomiky a spoločnosti, konferencie, kolokviá, vydávame zborníky s veľmi dobrou odozvou v odbornej i širšej verejnosti. Či už ide o zborník k 20. výročiu NEZES-u, o multifunkčnom poľnohospodárstve alebo pripravovaný zborník 2. dekády samostatnej SR. Slovenská akadémia vied síce vypracovala počas prvej Ficovej vlády strategický materiál, ale bez celospoločenského konsenzu je takmer zbytočný.
● Odborné kruhy síce rešpektujú vašu organizáciu, ale v istom období sa jej vyčítalo, že vyrábala katastrofické scenáre vývoja ekonomiky. Zdá sa, že sa napĺňajú.
Katastrofické scenáre rozširované pri zrode nášho štátu a šokovej transformácii nevyrábala naša organizácia, ale odporcovia samostatnosti Slovenska. My ani teraz nevyrábame katastrofické scenáre. Ale kritizujeme nevyužívanie dostupných zdrojov na lepší život našich občanov. Dokonca aj tých z Európskej únie. V niekdajších Odevných závodoch kpt. Nálepku sme sa venovali výrobe detského ošatenia. Dotiahli sme to na vysokú úroveň. A predsa za naše výrobky sme od jednej odberateľskej spoločnosti dostávali za jeden komplet osem dolárov, kým konkurenčnej fabrike v Česku platila tá istá odberateľka dvanásť dolárov. Pýtal som sa prečo. Odpoveď znela, také sú kontrakty.
● Toto je dodnes živé. Potravinové reťazce na Slovensku spravidla zastupujú Česi, a potom sa čudujeme, že kupujeme české mlieko, maslo... a naši výrobcovia krachujú.
V spomínanom zborníku o pôdohospodárstve jednoznačne konštatujeme, že z 85-percentného zásobovania vlastnou poľnohospodárskou produkciou sme klesli takmer na 40 percent. To je hriech, ktorý nemožno odpustiť. Píšeme o tom, dožadujeme sa prechodu od slov k činom aj v iných rezortoch, ale pomaly nás to prestáva baviť. Pretože sa bez zjavného prospechu opakujeme.
● V čom to je?
Zrejme nemáme na všetkých ministerských postoch kompetentných ľudí. Dlhé roky dávame z rozpočtu na vzdelanie, vedu a výskum ledva pol percenta, čo už nás zaraďuje skoro za Albánsko. Niektorí sa vyhovárajú na nedostatok prostriedkov. Pritom zahanbujúco roky nevyužívame fondy Európskej únie. To je čo za politika? Niekedy si pripadám ako nenormálny, keď pomaly desiaty rok odporúčam dopracovať a urýchlene realizovať projekt pod heslom 3VS – vzdelanie, veda, výskum Slovenska. Samotná EÚ v Lisabonskej zmluve odporúčala členským štátom vyčleňovať na vzdelanie, vedu a výskum tri percentá z HDP. Udivuje ma, ak predstaviteľ rezortu školstva sa uspokojí s tým, že jeho hlavnou vecou je šetrenie. To mi pripomína jedného riaditeľa z významného piešťanského podniku, ktorý sa pri poslaneckom prieskume pochválil, ako šikovne rozpredáva donedávna prosperujúci podnik.
● Aký máte názor na zadlžovanie sa štátov eurozóny a kam môže viesť súčasná hospodárska politika EÚ?
Ja by som to trochu rozdelil. Okrem bezduchej centralizácie vidím tam aj svitanie na lepšie časy. Už v tom, že EÚ odchádza od nezmyselnej „postindustriálnej“ politiky. A začína integrovať napríklad oceliarsky a ďalšie odvetvia priemyslu. Pokiaľ ide o problematiku zadlžovania, to nie je také jednoduché. Ak sa zadĺži človek alebo štát preto, aby využil zdroje na racionálny rozvoj, tak je to prospešné. Ak je to iba na to, aby si tie peniaze užil, tak je to neracionálne.
● Považujete teda zadlžovanie v eurozóne za racionálne? Pretože z požičiavania zatiaľ majú radosť len banky.
To je dosť presne pomenované. No neplatí všeobecne. V USA skrachovala Lehman Brothers a čo sa stalo? Pri hrozbe domino efektu dostali ohrozené banky od centrálnej banky (FED) takmer 800 miliárd dolárov a bankári si išli na týždeň oddýchnuť. Zabaviť sa za 400 miliónov dolárov. A tento systém do istej miery pokračuje, rotačky na doláre sa točia ďalej. Oni si to môžu dovoliť, my nie. Iný postup pri horibilnom zadlžení bánk zvolili Islanďania. Keď zistili, že ich dlhy voči britským a holandským bankám sú obrovské, zorganizovali referendum a dosiahli zmenu vlády. Potom aj pomocou Interpolu vypudili z krajiny cudzích bankárov, ktorí spôsobili ich zadlženie. No a za tri roky sa Island dostal z červených čísel a dnes je prosperujúcou ekonomikou z vlastných zdrojov. To isté s istou modifikáciou by mohlo platiť aj pre Grécko a ďalšie štáty.
● A prečo toto nie je model aj pre iné krajiny? Kto tomu bráni?
To je otázka na predstaviteľov konkrétnych štátov a Európskej únie.