Oslava velikána slovanskej vedy a kultúry
Text a foto: Tatiana TOMKOVÁ a Janka REGRUTOVÁ
Uprostred malej obce Kobeliarovo stojí domček s obrovskou históriou. Tu v evanjelickej fare sa 13. mája 1795 narodil výnimočný vedec, jazykovedec, historik Pavol Jozef ŠAFÁRIK. Matica slovenská, obec Kobeliarovo a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach si 17. mája 2025 spomienkovými slávnosťami pripomenuli dvestotridsať rokov od narodenia jednej z najväčších osobností slovenského a slovanského duchovného dedičstva.
Na úvod slávnostných služieb Božích sa prítomným prihovorila starostka obce Kobeliarovo Janka Regrutová a hostí srdečne privítala. Evanjelická farárka cirkevného zboru Nižná Slaná a Kobeliarovo Ľubica Štefanidesová v kázni opísala významného kobeliarovského rodáka slovami: „Pavol Jozef Šafárik bol výnimočným vedcom, slavistom, básnikom, historikom. Jeho práca nebola len vedeckým výskumom, ale bola hľadaním toho, čo je skutočné, čo je spravodlivé a čo je dôstojné. V časoch, keď sa niektoré národy považovali za menejcenné, keď sa jazyky utláčali, keď sa pravda o minulosti ohýbala, Šafárik neostal ticho.
Chcel pravdu, písal o nej, zhromažďoval dôkazy, hľadal hlbšie spojenie medzi národmi, medzi dejinami, medzi hodnotami. On nežil pre momentálny potlesk, nežil pre kariéru, aj keď by mohol. On žil pre pravdu a hodnoty, ktoré presahovali jeho dobu. Pre to aj po dvestotridsiatich rokoch jeho meno neupadlo. Ďakujeme za odkaz Pavla Jozefa Šafárika. Za jeho múdrosť, vytrvalosť, za jeho službu slúžiť svojmu národu a hľadať pravdu.“
■ INŠPIRATÍVNY VEDEC
Významný slovenský literárny vedec, literárny historik a vysokoškolský pedagóg, prvý dekan Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach profesor Ján Gbúr v príhovore povedal: „Pavol Jozef Šafárik sa v kultúrnom povedomí vníma ako priekopník modernej slavistiky. Túto charakteristiku nadobudol vďaka svojim celoživotným vedeckým aktivitám spojeným s trpezlivým a dôkladným skúmaním slavistiky, slovanskej filológie, histórie a etnológie. Šafárik sa vyprofiloval na vedca a slavistu európskeho formátu z nekonvenčného meditatívneho básnika a teoretika poézie. Šafárik svojím intímnym básnickým dielom, ale najmä mnohostranným vedeckým dielom o Slovanoch o poznávaní ich dávnych osudov v európskom priestore sa stal príkladom človeka usilujúceho sa skĺbiť túžbu po prirodzenej umeleckej kráse s túžbou po vedeckej systematizácii jazykov a literatúr.
Z originálneho básnika sa vyprofiloval vedec a slavista európskeho formátu, ktorý svojou túžbou po poznaní, po pravde a svojím dielom, svojím nadaním, svojou osobnou etikou a kultúrou oslovil nielen medzinárodnú odbornú komunitu, ale aj slovenskú akademickú a neakademickú obec, najmä tú, ktorá hľadá inšpiráciu z diel významných osobností našich dejín pre rozvoj svojho kritického intelektu a citového života.“
■ MATIČNÝ PROJEKTANT
Slávnosti pokračovali pietnym aktom pri rodnom dome, kde sa účastníkom prihovoril predseda MS Marián Gešper: „Pre mňa je veľkou cťou, že môžem byť tu pred rodným domom takéhoto velikána nielen slovenského národa, ale Slovanstva. Šafárik je krstným otcom matičnej myšlienky. Inicioval so srbskými priateľmi v roku 1826 založenie vôbec prvej Matice v Európe ‒ a tou je Matica srbská. Bol aj pri založení Matice ilýrskej, teda budúcej Matice chorvátskej, a súčasne sa stal v roku 1831 zakladateľom Matice českej. Teda bol matičiarom, aj keď veľkým paradoxom osudu je, že sa nestal členom Matice slovenskej, lebo tá bola založená až po jeho smrti v roku 1863.
Napísal však sériu listov, ktorými inicioval vznik našej najstaršej národnej kultúrnej ustanovizne Slovákov ‒ Matice slovenskej. Umocňoval matičnú ideu a to, že tento projekt matíc je veľmi úspešný, svedčí o tom, že naše slovanské národy žijú, majú svoje štátnosti, majú svoje vyspelé občianske spoločnosti, majú svoju literatúru, majú svoju vedu, majú svoju kultúru a bez Pavla Jozefa Šafárika by sme si to isto nemohli predstaviť. Položil základy moderného slovanského občianskeho či národného života. Nezabudnime na Pavla Jozefa Šafárika, umocňujme jeho pamiatku a robme všetko pre to, aby jeho duch a idey nezahynuli, aby sa preniesli aj na ďalšie mladé slovenské generácie.“
■ VIZIONÁR SLOVANSTVA
Spomienka na vrcholovú osobnosť slovanského a slovenského vedeckého života pokračovala kultúrnym programom, v ktorom vystúpil Chorus Universitatis Šafarikianae, ktorý pôsobí pri Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V mene rektora UPJŠ profesora Daniela Pellu sa prítomným hosťom prihovorila aj prorektorka pre medzinárodné vzťahy Slávka Tomaščíková. Erika Štanová a Eva Tkáčová predniesli básnickú tvorbu P. J. Šafárika, konkrétne úryvok z básne Stratený a nájdený raj.
Herci v dramatizácii Orly slovanského neba (Peter Schvantner ako Šafárik, autor Peter Vrlík ako Ján Kollár) nás preniesli do pomyselných rozhovorov medzi Kollárom a Šafárikom. Premietaný bol aj dokumentárny film z dielne MS a UPJŠ v Košiciach Tichý génius. Záverečnú bodku za oslavami urobila Ľudová hudba Pastrnoci z Novej Ľubovne. Docent Pavol Parenička pri tejto príležitosti napísal knihu pod názvom Pavol Jozef Šafárik, ktorá bola k dispozícii hosťom podujatia.
Pavol Jozef Šafárik bol nielen výnimočným vedcom, jazykovedcom, historikom a literárnym kritikom, ale aj vizionárom, ktorý sa celý život zasadzoval za duchovné zjednotenie slovanských národov a vedecké ukotvenie ich kultúrnej identity. Jeho dielo zostáva trvalou hodnotou v dejinách slovenskej i európskej vedy.
