Volali ho svedomím národa

Osemnásteho októbra sme si pripomenuli 137. výročie narodenia Martina RÁZUSA ‒ významnej osobnosti slovenských dejín. Tento evanjelický kňaz, spisovateľ, básnik, politik sa natrvalo zapísal do slovenských sŕdc ako človek, ktorý sa v každej situácii správal neohrozene, ktorého hrozby nezastavili, ktorý sa vedel zastať svojho národa a urobil preň všetko, čo bolo v jeho silách.

Kto by nepoznal jeho oduševnené básne, jeho knihy Maroško, Krčmársky kráľ; jeho dielo bude vždy trvalým prínosom pre náš zlatý literárny fond. Rázus svojou politickou činnosťou bol vzorom charakterného, mravného politika s čistým srdcom a nepošpinenými rukami a mal by byť vzorom aj pre dnešnú politickú garnitúru naprieč celým jej spektrom.

Podpredseda MS Marek Nemec a tajomník MS Peter Schvantner vzdali česť Martinovi Rázusovi pri jeho pomníku v parku, ktorý nesie jeho meno. Park sa nachádza v jeho rodnom meste v Liptovskom Mikuláši. V dnešnej mestskej časti Vrbica-Nábrežie Martin Rázus uzrel svetlo sveta. Mesto mu nechalo postaviť dôstojnú sochu. Na kancli stojí Rázus ako evanjelický kňaz a pomník je situovaný ako otvorená kniha jeho života. Nedožil sa veľa rokov, zomrel, keď nemal ani päťdesiatku. Za svoj krátky život však pre svoj národ, slovenskú literatúru vykonal naozaj veľa.

Marek Nemec to zhrnul slovami: „Martina Rázusa volali svedomím národa. On tým svedomím naozaj bol, videl jeho klady aj nedostatky, ale keď bolo treba, zdvihol hlas, aby sa ho zastal. Bol to ušľachtilý človek, s ušľachtilým srdcom a také boli aj jeho myšlienky, ktoré nachádzame v jeho literárnom diele. Slovenský národ môže byť hrdý na to, že mal takých synov, akým bol Martin Rázus. Jedinečný je jeho citát, ktorý mi utkvel v pamäti. „Nie je bieda väčšia, ako keď človek stratí vieru v dobro.“

Text a foto: Peter VRLÍK