Môžeme sa ocitnúť na slepej koľaji


širokorozchodná trať foto 1Očakávajú od nás jasný signál o výstavbe širokorozchodnej

Môžeme sa ocitnúť na slepej koľaji

Ivan BROŽÍK – Foto: archív SNN

Výstavba širokorozchodnej železničnej trate (ŠRT) z Košíc cez Bratislavu do Viedne by sa mohla začať v roku 2013 a trvať by mohla do roku 2015. Tak znela v roku 2010 jedna z mnohých agentúrnych správ, ktoré pravidelne vydávajú v sekcii ekonomika. Dnes sme radi, ak sa vôbec objaví správa o tom, že ŠRT sa predsa len možno začne stavať. Objavila sa dokonca informácia, na základe ktorej by aj samotná Severoatlantická aliancia mala mať záujem, aby v prípade, že sa ŠRT stavať bude, bol stredoeurópsky prekládkový terminál na území niektorého z členských štátov NATO.

Teda v Maďarsku, na Slovensku, dokonca v málo pravdepodobnom prípade v Poľsku. To je určite rana pre Rakúsko, ktoré je neutrálne, ale nateraz vyvíja najviac aktivít, ktoré by vôbec umožnili začať projekt ŠRT. Rakúsko totiž nie že chce, ale intenzívne presadzuje lokalitu Parndorf ako najvhodnejšiu pre koncový terminál predĺženej euroázijskej širokorozchodnej železničnej trate.

MAĎARI V ZÁLOHE

Na túto tému sa v Budapešti až tak často nediskutuje. Napriek tomu sa tam intenzívne pracuje s alternatívou, že by sa – v preklade – „hlúpi Slováci“ (ospravedlňujem sa, ale v určitých vládnych a provládnych kruhoch našich južných susedov je to terminus technicus) natoľko rozhádali, že rakúske konzorcium by sa rozhodlo pre trasovanie ŠRT cez územie Maďarska. A je o čom sa hádať. Veď ide až o šesť miliárd eur. To je však iba strana nákladov. No je tu i strana príjmov. Aj o nej sa nedávno hovorilo vo Viedni na stretnutí Združenia krajín juhovýchodnej Ázie.

Hlavný poradca thajskej premiérky Pansak Vinyaratn počas spomínanej udalosti okrem iného povedal: „Stredná Európa môže mať tak priamu možnosť obchodu a kontaktu s Thajskom a s juhovýchodnou Áziou. Aj Slovensku to otvára možnosť diverzifikovať svoju produkciu, svoj export, ktorý môže byť zaujímavý pre ázijský trh.“

širokorozchodná I. BrožíkPodľa Vinyaratna pre Európu to môže byť aj z hľadiska nákladov najlepšie spojenie s regiónom ASEAN: „Stačí postaviť širokorozchodnú trať, ktorá nadviaže na ruský železničný systém. Železničná doprava do juhovýchodnej Ázie môže byť o tretinu rýchlejšia ako námorné cesty. Ak by sa prepojil slovenský a rakúsky železničný systém s ruským, do siedmich rokov bude konkurencieschopný aj v porovnaní s leteckou dopravou,“ zdôraznil Pansak Vinyaratn.

■ NEKONEČNÉ KUVIKANIE

Ani to nestačí a zas sú tu k dispozícii zaručené analýzy. Napríklad: „Či sa železnica stane silným konkurentom pre lodnú dopravu, sa ešte len ukáže. Preprava kontajnera po koľajach je totiž momentálne asi trikrát drahšia ako preprava po mori; jej cena z Ázie do Európy je teraz zhruba 700 eur.“

Nuž, konštatovaniu akosi chýba povestné B – kým po železnici môže byť za určitých okolností ten spomínaný kontajner v Európe za päť dní, preprava loďou s následnými prekládkami neraz trvá aj tri mesiace. A v obchode nie je vždy určujúca cena. Čoraz viac rozhoduje práve čas.

Vo Viedni sa plánuje stavba nákladného terminálu na rozlohe zhruba 200 hektárov. Rakúsko si od uskutočnenia projektu sľubuje vytvorenie 3 tisíc nových pracovných miest a ročné príjmy 120 miliónov eur. Rakúskej železničnej spoločnosti ÖBB by mohol stúpnuť objem prepraveného nákladu zo súčasných 113 miliónov ton o desať percent.

Aké sú asi porovnateľné čísla pre Slovensko? Nepoznáme ich. Poznáme však kategorické vyjadrenie prezidenta ruských železníc Vladimíra Jakunina: „V prípade, že by sa Slovenská republika napokon nezúčastnila na projekte širokorozchodnej železnice, realizáciu projektu to neovplyvní. Keď táto idea nebude realizovaná štyrmi krajinami, napriek všetkému bude realizovaná v tej alebo inej podobe. Je to proste nevyhnutné, vychádzajúc z rozvoja výroby a obchodu medzi Áziou a Európou a opačne, ako aj z rozvoja železničnej dopravy.“

AKTUÁLNY STAV

Cieľom projektu predĺženia ŠRT je spojiť strednú Európu s rastúcimi trhmi na Ďalekom východe, vrátane ruského Vladivostoku a čínskeho Šanghaja. Teraz sa vypracuje realizačná štúdia a podnikateľský model. Štúdia by mala byť hotová do konca roku 2013. Do polovice roku 2014 by potom malo padnúť konečné rozhodnutie o projekte. Slovensko, respektíve politické rozhodnutie na Slovensku, teda už nemá veľa času. A možno by sa našim politikom zo všetkých kútov politického spektra zišlo zájsť si na Záhorie. A vypočuť si, s akými nádejami tam tamojší čakajú, že sa nám vláda predsa len nezblázni a vstúpi do projektu, ktorý iba zo Záhoria môže spraviť eldorádo zamestnanosti na Slovensku.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.