Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr na javiskách slovenských divadiel. Záhorské múzeum v Skalici je už tradične miestom, kde sa pravidelne usporadúvajú zaujímavé podujatia. Nebolo to inak ani 24. marca 2017, keď tam prebehla vernisáž výstavy  Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr na javiskách slovenských divadiel.  Táto výstava je reinštaláciou raritnej výstavy Divadelného ústavu v Bratislave s názvom Divadelná tvár Ľudovíta Štúra. Kľúčové tematické a obrazové časti výstavy boli prenesené do Skalice, aby prezentovali mnohoraké podoby Jozefa Miloslava Hurbana a Ľudovíta Štúra na slovenských javiskách. Výstava odkrýva ďalší z významov a historických odkazov národných dejateľov pre našu kultúru a odhaľuje ich rozmanité podoby na javiskách slovenských divadiel. Viaceré inscenácie s tematikou hurbanovcov a štúrovcov pripomínajú, že národní hrdinovia boli ľudia, ktorých život a dielo sú stále hodné scénického stvárnenia. Unikátnu výstavu pripravil Divadelný ústav v spolupráci so Záhorským múzeom v Skalici pri príležitosti osláv dvojstého výročia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana. Výstava potrvá do 21. apríla 2017.

■ DIVADELNOU OPTIKOU

Návštevníkov múzea v Skalici čaká nosná časť výstavy Divadelná tvár Ľudovíta Štúra, ktorá bola od októbra 2015 do konca februára 2016 inštalovaná v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Je doplnená novými výstavnými panelmi a pod zmeneným názvom prináša pohľad na najznámejších národných dejateľov – Jozefa Miloslava Hurbana a Ľudovíta Štúra, divadelnou optikou. Výstava sa zameriava na slovenské inscenácie so štúrovskou a s dobrovoľníckou tematikou a primárne sa venuje Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi v spojitosti so slovenským divadlom a drámou. Chce upozorniť na neznáme fakty, súvislosti a udalosti spojené s divadelnou a dramatickou činnosťou Jozefa Miloslava Hurbana a jeho potomkov vo viacerých generáciách (Svetozár Hurban Vajanský, Vladimír Hurban Svetozárov, Vladimír Hurban Vladimírov, Svetozár Hurban). Rovnako reflexia národného hnutia a jeho hlavných protagonistov (Hurban ako postava dramatickej literatúry) je skôr výnimočná než pravidelná, preto ju výstava zaznamenáva prostredníctvom inscenácií zobrazujúcich osudy Hurbana a hurbanovcov (dobrovoľníkov). Ostatne, divadlo hralo mimoriadne dôležitú úlohu v kontexte našej národnej emancipácie a do ochotníckeho hnutia sa zapojili takmer všetci významní národní dejatelia. Z európskeho pohľadu malo Horné Uhorsko, teda Slovensko, najrozvinutejší fenomén ochotníckych divadiel, ktorý kulminoval v druhej polovici 19. storočia.

■ ŠTÚROVCI NA SCÉNE

Informačne nasýtená expozícia na paneloch usporiadaných do tvaru dvoch lomeníc vytvára dojem portálového komponovania divadelného priestoru. Prvý sled panelov sleduje Štúra ako subjekt divadelného diania, v druhom vystupuje ako jeho objekt a štyri nosné panely predstavia Hurbana v kontexte slovenskej drámy a divadla. Návštevníci tak vnímajú komplexný obraz Štúra a Hurbana a ich vzťah k divadlu a divadla k nim. Obrazová mozaika fotografií a malieb, kostýmy, rekvizity a artefakty z inscenácií a tiež textová zložka výstavy podávajú plastický obraz o novej divadelnej podobe Jozefa Miloslava Hurbana a Ľudovíta Štúra. Výstava je v kontexte slovenského výstavníctva dosiaľ neprezentovanou témou a vyniká aj kvalitným súčasným výtvarným riešením.

■ TRNAVSKÉ NÁVRATY

Trnavské mestské divadlo z roku 1831 je najstaršou zachovanou budovou tohto druhu na Slovensku. V knihe Ladislava Čavojského   Divadlo v Trnave autor na základe dobových dokumentov píše o „divadelnom zástoji“ Jozefa Miloslava Hurbana nasledovne: „V hľadisku v ‚tereme‘ krásnej mestskej divadelnej budovy sa schádzala na slovenských predstaveniach významná spoločnosť: Jozef Miloslav Hurban s rodinou z Hlbokého, senický advokát Štefan Fajnor, Gustáv Valášek z Nitry, kanonici Juraj Slota a Ján Malý, dramatik Ján Palárik, redaktor Andrej Trúchly-Sitniansky a ďalší. O predstaveniach písali takmer všetky vtedajšie naše noviny a časopisy. Pešťbudínske vedomosti, Národnie noviny, Slovenské noviny, Národný hlásnik i Orol tatranský…“

V súvislosti so spomínanou knihou si dovoľujem organizátorom výstavy ponúknuť ešte jeden tip. Je ním Svetozár Hurban Vajanský, ktorý sa v Trnavskom divadle predstavil napríklad v Drotárovi od Jána Palárika. Dobová kritika o jeho ochotníckom hereckom umení písala: „Je to mladík so zádumčivými očami, plný vtipu a žartovnej nálady, stelesnená jar života.“ A  autor trochu zlomyseľne dodáva, že nikdy dobre nevedel texty svojich úloh, a tak neraz zapríčinil na javisku i nečakaný komický zmätok.

Alexander GOCZ – Foto: autor